1955 Jedenásťročná stredná škola, Bytča
1956 - 1962 Filozofická fakulta UK, Bratislava, žurnalistika

Milan Vároš absolvoval Jedenásťročnú strednú školu v Bytči. Po jej ukončení pracoval rok v rodnom meste ako redaktor okresných novín. Potom študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
V rokoch 1960 – 1969 bol redaktorom denníka Smena. Pre svoje postoje k politickým udalostiam z rokov 1968 a 1969 bol politicky diskriminovaný a nemohol publikovať. Od roku 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, kde redigoval edíciu Dobrodružné romány. Od roku 1990 bol šéfredaktorom týždenníka Život a od roku 1995 aj šéfredaktorom mesačníka Rodina. V súčasnosti žije a tvorí v Bratislave.
Literárne debutoval reportážou Hitler žije, chyťte ho!, v ktorej sa mu cez príbehy pohlavárov nemeckého fašizmu podarilo vytvoriť symbolické memento pred recidívami fašistických prejavov. V nasledujúcej rozsiahlej knihe literatúry faktu Osudy zlatých pokladov na základe poznania archívnych materiálov a dostupnej literatúry spracoval históriu štátnych pokladov, ktoré sa stávali predmetom záujmu agresívnych síl v prelomových historických obdobiach vojnových rokov. Brilantne a vzrušujúco napísaná kniha sa stala na konci 60. rokov 20. storočia skutočným bestsellerom. Autor sa k tejto téme znovu vrátil o niekoľko rokov vo voľnom pokračovaní, ktoré vyšlo pod názvom Poklady smrti a neskôr v knihe Vraky lákajú. Keďže ju dokončil až v roku 1984 – v čase nemilosti normalizačného režimu – kniha mohla vyjsť len v zahraničí, v Záhrebe. Na slovenský knižný trh sa dostala až v roku 2002. Toto obdobie však Milan Vároš využil, aby knihu prepracoval, doplnil o nové poznatky a zmenil aj jej názov na Vraky plné pokladov. Čitateľom v nej ponúkol tragédie desiatok lodí s drahocenným nákladom, z ktorých sa mnohé zaradili do svetovej histórie a ich stroskotanie zmenilo beh dejín. Takým bolo potopenie neporaziteľnej španielskej Armady v roku 1588, ktorú potopila anglická flotila pod vedením slávneho piráta Francisa Draka, či stroskotanie luxusného parníka Lusitania, ktorý sa stal obeťou útoku nemeckej ponorky a jeho tragédia urýchlila vstup USA do prvej svetovej vojny.
Množstvo nazhromaždeného materiálu o stroskotaných lodiach autor podáva v širších spoločensko-historických súvislostiach, nezabúdajúc ani na početné námorné bitky. Z novodobejších dejín najviac zaujali vraky z napoleonských vojen a prvá a posledná plavba „nepotopiteľného“ Titanicu. Príbehy potopených lodí s drahocenným nákladom od antických čias až po druhú svetovú vojnu navyše doplnil aj množstvo obrazového materiálu, a tak ponúkol čitateľom zaujímavú históriu slovom i obrazom. Reálie na knihu získal autor v mnohých archívoch, múzeách a galériách prakticky na celom svete aj počas svojej cesty, v rámci ktorej mapoval osudy diplomatov, generálov a ďalších významných Slovákov. Tie potom zahrnul do publikácie Putovanie za krajanmi, za ktorú získal Zlatú medailu OSN a Cenu a prvé čestné uznanie Pamätnej nadácie Dr. Jána Papánka v New Yorku.
V ďalšej literárnej reportáži Posledný let generála Štefánika sa zaoberá záhadnými okolnosťami leteckého nešťastia, pri ktorom zahynul M. R. Štefánik. Celú udalosť vníma v širších spoločensko-politických súvislostiach a na základe vlastného výskumu prináša mnohé dosiaľ neznáme skutočnosti.
Na stranách rozsiahleho diela Stratené slovenské poklady (s bohatou obrazovou prílohou aj s doteraz u nás nepublikovanými dokumentárnymi ilustráciami) sa mu podarilo vďaka mnohoročnej objavnej, priam detektívnej práci predstaviť strhujúce príbehy o nevšednom bohatstve našich predkov. Azda každý zo spomenutých artefaktov má pohnuté dejiny, prešiel kľukatú cestu stáročiami, nejeden z nich možno dnes nájsť napr. v Kresťanskom múzeu v Ostrihome, v Maďarskej národnej galérii a v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti, v Múzeu Viktórie a Alberta v Londýne, v Katedrále sv. Víta v Prahe a i.
V jednej z posledných kníh literatúry faktu Záhady Nesmrteľnej milenky. Beethoven, ženy, Slovensko predstavil životopisný príbeh svetoznámeho hudobného skladateľa L. van Beethovena, jeho lásky s viacerými ženami, interpretované pomocou géniovho chýrneho listu Nesmrteľnej milenke, ktorý našli po jeho smrti v tajnej zásuvke písacieho stola. Kniha obsahuje početné, u nás neznáme dokumentárne ilustrácie.

Ocenenia:
2007 - Vianočná cena Matice slovenskej za knihu Stratené slovenské poklady (1.) a s prihliadnutím na doterajšie celoživotné dielo
2007 Cena ministra kultúry

Zlatá medaila OSN za publikáciu Putovanie za krajanmi

Cena a čestné uznanie Pamätnej nadácie Dr. Jána Papánka v New Yorku

tvorba

Literatúra faktu
1964 - Hitler žije, chyťte ho!
1970 - Osudy zlatých pokladov
1970 - Poklady smrti
1984 - Vraky lákajú (Záhreb)
1991 - Posledný let generála Štefánika
1995 - Putovanie za krajanmi
1997 - Putovanie za krajanmi (druhé, rozš. vydanie)
2002 - Vraky plné pokladov
2006 - Stratené slovenské poklady 1
2006 - Záhady Nesmrteľnej milenky. Beethoven, ženy, Slovensko
2007 - Stratené slovenské poklady (1.), s podtitulom Osudy umeleckých pamiatok šľachty a panovníkov

literatúra faktu, publicistika