Rodák z Dlhého Poľa Jozef Holánik – Bakeľ je najznámejším predstaviteľom umeleckého spracovania drôtu nielen na Slovensku.
Slovenský drotár dospel od remeselnej výroby bežných výrobkov k umeleckej výrobe z pozláteného a postriebreného drôtu, ako boli rozličné misy, vázy, košíky, kazety. Stal sa skutočným kráľom drôtu. Dokázal, že z drôtu, tak ako z iného materiálu, sa dajú vyrobiť predmety nezvyčajnej krásy. Vo svojej práci spájal vysokú zručnosť a zmysel pre precíznosť s osobitným estetickým cítením, takže jeho výrobky vzbudzovali všeobecný obdiv.
Drotárstvo na Slovensku kulminovalo koncom 19. storočia, keď sa v rozličných mestách Európy aj iných krajín zakladali drotárske dielne, tzv. manufaktúry. Pri Dlhopoľských drotároch sa dá hovoriť o tretej etape drotárstva - o umeleckom drotárstve, a to práve zásluhou majiteľa dielne vo Varšave Jozefa Holánika - Bakeľa.
Do prvej svetovej vojny vyrábal drôtené dielka vo svojej varšavskej dielni na strojoch vlastnej konštrukcie. Zameral sa tak na výrobu drôteného úžitkového ako i okrasného tovaru. Po vojne pracoval spolu so zaťom Jakubom Šeríkom – Fujakom (ktorý bol jeho pokračovateľom a žil v rokoch 1907 – 1988) v rodnom Dlhom Poli.
Jozef Holánik – Bakeľ svojimi jemnými, dôvtipnými výrobkami ako prvý na svete pozdvihol drotárstvo na umenie. Za svoje výrobky, charakteristické originálnosťou, jemnosťou a precíznosťou získal na svetových výstavách mnoho medailí.
Vyvinul originálnu technológiu, vychádzajúcu z princípu pletenia prútených košíkov. Hustý výplet z vopred upravených, ozdobne spletaných, lisovaných, gravírovaných či valcovaných mosadzných drôtikov, pripomínal šperkársky filigrán. Jeho luxusné pozlátené a postriebrené vázy, amfory, košíky, misky, šperkovnice, fajčiarske súpravy, ktorých funkčnosť zabezpečoval sklenou vložkou, získali viacero medailí na medzinárodných výstavách, okrem iných aj najvyššie ocenenie - hlavnú cenu Gran Prémio na medzinárodnej priemyselnej a poľnohospodárskej výstave v Ríme v roku 1911.
Ocenenia:
1903 bronzová medaila na Umelecko-priemyslnej výstave hornouhorských krajov v Žiline
1911 hlavná cena Gran Prémio, Rím
1911 tri zlaté medaily v Rostove nad Donom a v Ríme
1933 zlatá medaila na Priemyselnej a hospodárskej výstave v Nitre
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
