Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Ján Stanislav
/ spoločenské vedy / funkcionári vedy a vzdelania
Ján Stanislav jazykovedec, slavista, univerzitný profesor
* 12.12.1904 Liptovský Ján † 29.07.1977 Liptovský Mikuláš
motto
„Usiloval som sa vyplniť medzeru, ktorá tu bola. Čo-to som opísal, čo-to publikoval. Nehovorím, že sa mi to podarilo na 100 percent, ani to nie, že sa na to nedá pozerať inak. Ale to je už úlohou mladých. Dôležité je, aby mali z čoho čerpať, aby poznali historické pramene. Veď budúcnosť, ako to povedal Anatole France, sa buduje na minulosti.“
vzdelanie
Gymnázium v Levoči a v Liptovskom Mikuláši
1924 -1928 slavistika a romanistika na FF UK v Bratislave
1939 univerzitný profesor
1956 titul DrSc.
Absolvoval študijné pobyty v Belehrade, Ľubľane, Krakove a v Paríži
životopis
Jazykovedec a univerzitný profesor Ján Stanislav pochádzal z Liptovského Jána, kde sa narodil v roku 1904. Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši študoval v rokoch 1924 - 1928 slavistiku a romanistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Ako asistent a docent v Slovanskom seminári Filozofickej fakulty pôsobil v rokoch 1929 - 1936. Od roku 1936 bol profesorom porovnávacej slovanskej jazykovedy a staroslovienčiny na FF UK v Bratislave.
Svojimi prácami vytvoril Ján Stanislav základ ďalšieho historického výskumu slovenčiny aj vo vzťahu k slovanským jazykom.
Pôsobenie:
1929 - 1936 asistent a docent v Slovanskom seminári FF UK v Prahe
Od 1936 profesor porovnávacej slovanskej jazykovedy a staroslovienčiny na FF UKv Bratislave
Ocenenia:
Prezident Ivan Gašparovič ocenil 1. septembra 2005 Jána Stanislava in memoriam.
Pocty:
Jeho meno nesie aj dnešný Slavistický ústav Jána Stanislava.
tvorba
Dielo:
Jazykové znalosti z rodiska a moderné jazykovedné názory pri štúdiu dialektológie uplatnil v monografii Liptovské nárečia (1932). Náležite osvetlil jazykovú problematiku slovenského východu v štúdii Pôvod východoslovenských nárečí (1935). Náčrt vývinu slovenčiny podal v Československej mluvnici (1933). Pre vysokoškolákov vydal štvorzväzkové skriptá Slovenská historická gramatika (1955 -1962). Syntézou jeho vedeckého úsilia sú päťzväzkové Dejiny slovenského jazyka (1956 - 1973), v ktorých uplatnil široké znalosti historického vývinu slovenčiny v konfrontácii s vývinom slovanských jazykov. Takisto k fundamentálnym dielam slovenskej historickej jazykovedy patrí dvojdielny Slovenský juh v stredoveku (1948) s mapovými prílohami, kde dokázal historické súvislosti slovenského osídlenia aj mimo hraníc Slovenska po roku 1918. V úsilí objasniť problematiku vývinu slovenčiny zhodnotil zakladateľské dielo A. Bernoláka v kritickom vydaní jeho Dizertácie a Ortografie – K jazykovednému dielu Antona Bernoláka (1941). Obdobie slovensko-ruských vzťahov zachytil v dokumentoch Z rusko-slovenských kultúrnych stykov v časoch Jána Hollého a Ľudovíta Štúra (1957). Jazykovej kultúre sa venoval v mnohých rozhlasových reláciách a v knihách Slovenská výslovnosť (1953) a Hudba, spev, reč (1978).
Problematiku Veľkej Moravy analyzoval Ján Stanislav v prekladoch tzv. Panónskych legiend Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda (1933), Bulharskej a Ochridskej legendy Osudy Cyrila a Metoda a ich učeníkov (1950), v štúdii Pribinovi veľmoži (1939), Slovienska liturgia na Slovensku a sídlo Metodovo a Gorazdovo (1940) atď. Vyvrcholením v tomto smere je dielo Starosloviensky jazyk I. - II. (1978,1987).
Vedecko-publicistická činnosť J. Stanislava je dodnes mimoriadne aktuálna a prehľad o nej podáva L. Dvonč v Súpise prác prof. Jána Stanislava za roky 1925 - 1964 a za roky 1965 - 1973.