1858 - 1860 gymnázium, Kežmarok
1861 - 1864 gymnázium, Rožňava
1864 - 1867 právo na univerzite vo Viedni
1868 ukončenie štúdia práva v Budapešti

Matúš Dula pochádzal z rodiny turčianskeho šafraníka. V národno-kultúrnom pohybe sa angažoval od študentských čias. Založil viacero študentských i hospodárskych spolkov.

Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Svoju národnú angažovanosť prvýkrát výraznejšie prejavil na zakladajúcom valnom zhromaždení Matice slovenskej v roku 1863. V Pešti spolupracoval s Novou školou slovenskou, po usadení sa v Martine prešiel definitívne na pozície Starej školy slovenskej, z ktorej sa vyvinula Slovenská národná strana, vyše štyri desaťročia patril k jej vedúcim predstaviteľom. Jeho základnou politickou koncepciou zostávala slovanská vzájomnosť, obrana samobytnosti slovenského národa, memorandové požiadavky. Politické aspekty malo aj jeho advokátske pôsobenie a úsilie o československú spoluprácu. Roku 1894 obhajoval rumunských vlastencov v tzv. klužskom procese, 1899 martinských národovcov v banskobystrickom procese.

Ako 68-ročný, vo funkcii predsedu Slovenskej národnej strany, vyzval začiatkom apríla roku 1914 predstaviteľov všetkých politických smerov na Slovensku, aby utvorili orgán celonárodnej reprezentácie – Slovenskú národnú radu. Nesúhlas s jej vytvorením spočiatku vyslovil Emanuel Lehocký v Robotníckych novinách a Milan Ivanka v Národnom hlásnikovi. Spočiatku uvedenú inštitúciu odmietali aj ľudáci a podľa očakávania aj Krajan - tlačový orgán maďarónskej odnárodňujúcej skupiny. Napriek tomu sa uskutočnila 26. mája 1914 v Budapešti porada predstaviteľov všetkých slovenských politických zoskupení o utvorení Slovenskej národnej rady. Okrem neho sa na nej zúčastnili aj M. M. Bella, E. Stodola, M. Hodža, Vavro Šrobár, Anton Štefánek, Vladimír Fajnor, poslanci F. Juriga a P. Blaho, ale aj Emanuel Lehocký. Boli tu teda zástupcovia národniarov, hlasistov, ľudákov a sociálnych demokratov. Tí súhlasili s vytvorením tohto vrcholného celonárodného orgánu. Myšlienka utvorenia Slovenskej národnej rady, ktorá mala okrem predsedu Matúša Dulu osem členov - zástupcov všetkých politických zoskupení, bola veľmi osožná, osobitne v podmienkach krutej maďarizácie a militarizácie Uhorska, a to tesne pred prvou svetovou vojnou. Táto celonárodná reprezentácia bola krokom vpred. Pre vypuknutie vojny však táto inštitúcia nemohla ani len začať svoju činnosť. Druhá Slovenská národná rada ako najvyšší zastupiteľský orgán slovenského národa sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine. Jej predsedom sa stal Matúš Dula. Najdôležitejším aktom novoutvorenej SNR bolo prijatie historickej Deklarácie slovenského národa, ktorou slovenský národ na základe vlastného sebaurčovacieho práva vyjadril politickú vôľu opustiť Uhorsko a žiť v spoločnom štáte s českým národom. Tento akt mal mimoriadne veľký význam pre legitimitu vzniku Československej republiky a jej uznanie Parížskou mierovou konferenciou. Ani tentoraz sa však Slovenskej národnej rade nepodarilo získať plnú moc na Slovensku a jej existencia mala len krátke trvanie. Ústava z roku 1920 uzákonila napokon jednotný československý štát ako parlamentnú republiku, ale bez slovenských národných orgánov, keďže v oficiálnej politike sa vychádzalo z idey československého národa. Z pohľadu historikov bola neschopnosť zachovať Slovenskú národnú radu a pretvoriť ju na zastupiteľský orgán na škodu pre ďalší vývoj slovenskej štátnosti. Považujú ju za výraz nezrelosti, resp. nerozvinutosti slovenskej politiky v čase, keď vstupovala do nových československých pomerov.

Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. Medzi prácami sa nachádza národno-hospodárska úvaha, ktorá vyšla v Pešťbudínskych vedomostiach pod názvom Choroba Slovenska a liek proti nej ako jeden zo série článkov na túto tému. Ako študent práva na univerzite vo Viedni napísal v roku 1865 vlastný životopis, z ktorého sa dozvedáme o rodinných pomeroch Dulovcov.

Začiatkom 70. rokov 19. storočia sa usiloval o vytvorenie organizácie Slovenskej omladiny. Ako inšpektor sučianskej evanjelickej cirkvi a národovec na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenských gymnázií a Matice slovenskej.

Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Pôsobenie:

1867 advokátsky koncipient u P. Mudroňa, Martin
1871 samostatný advokát, Martin
1863 účastník zakladajúceho valného zhromaždenia Matice slovenskej
1864 spoluzakladateľ akademického spolku Slovenské okolie vo Viedni
1869 jeden z iniciátorov založenia Slovenskej omladiny (jej stanovy však uhorské úrady nepotvrdili).
1885 spoluzakladateľ, akcionár a funkcionár správnych orgánov Tatra banky, Horno-uhorská banka Tatra.
Argumenty slovenských zakladateľov Tatra banky svedčia o ich vysokom zmysle pre realitu a skutočne modernom myslení, keď vyspelé a silné peňažníctvo chápali ako jeden zo základných predpokladov ekonomického i morálneho pozdvihnutia.
1886 spoluzakladateľ Kníhkupecko–nakladateľského spolku a jeho správca
1887 iniciátor vybudovania Národného domu, Martinskej sporiteľne, celulózky, elektrárne a iných podnikov v Martine.
1894 ako jeden z troch slovenských advokátov obhajoval rumunských vlastencov v tzv. klužskom procese
1899 martinských národovcov v memorandovom procese
1898 vedúci delegácie Slovenskej národnej strany na oslavách 100. narodenín Františka Palackého v Prahe
1911 sa zúčastnil na luhačovických poradách o politickej a hospodárskej spolupráce s Čechmi
1914 - 1918 predseda Slovenskej národnej strany; snažil sa o vytvorenie SNR, ale v čase vojny sa nestačila konštituovať, vznikla až 1918, ako jej predseda na zhromaždení v Martine 30. 10. 1918 prijatím Deklarácie slovenského národa o vstupe do spoločného štátu Slovákov s Čechmi vyjadril vôľu žiť v spoločnom československom štáte. Na udalosti po vzniku ČSR však nemal zásadnejší vplyv.
1915 - 1920 Turčiansko-sväto-martinská sporiteľňa
október 1918/január 1919 predseda Slovenskej národnej rady
1918 - 1920 poslanec Revolučného Národného zhromaždenia
1919 - 1920 podpredseda Národného zhromaždenia a predseda Klubu slovenských poslancov
1920 - 1925 senátor Národného zhromaždenia za Slovenskú stranu národnú a roľnícku; vstúpil však do Klubu senátorov Československej národnej demokracie

bibliografia

Kováč, Dušan a kol.: MUŽI deklarácie [Men of the declaration]. Martin, Osveta 1991