1704 - 1709 univerzita v Halle

Pochádzal z remeselnícko-roľníckej rodiny. Po otcovi, ktorý bol poddaný-mäsiar, mal prímenie Funtík. Študoval na viacerých vysokých školách, aj v zahraničí. Mal všestranné vedecké záujmy (filozofia, umenie, prírodné vedy, teológia a jazykoveda), ovládal slovenský, maďarský, nemecký, latinský, grécky a hebrejský jazyk. Bol jedným z iniciátorov vydávania prvých tlačených novín na našom území Nova Posoniensia, ktoré prinášali správy aj o kultúrnom živote Uhorska a stali sa vzorom pri zakladaní novín na Slovensku v neskorších rokoch.

Zreformoval vyučovací proces v duchu tzv. pedagogického realizmu, s ktorým sa oboznámil v Nemecku. Zaviedol vyučovanie domáceho jazyka a tzv. reálnych predmetov, napr. zemepis, ktorý sa dovtedy v Uhorsku nevyučoval. Udomácnil zásady modernej dejepisnej kritiky a ako zemepisec položil základy moderného zemepisu. Venoval sa prekladaniu a vydávaniu náboženskej tvorby a pedagogickej spisby.

Jeho hlavným životným dielom bol projekt komplexného vlastivedného historicko-geografického výskumu Uhorska. Už počas života dostal veľké ocenenia. Nazývali ho “magnus decus Hungariae“ (veľká ozdoba Uhorska), zvolili ho za člena korešpondenta londýnskej Royal Society, berlínskej Akademie der Wissenschaften a mnohých ďalších učených spoločností (olomouckej učenej Spoločnosti nepoznaných – Societas incognitorium, petrohradskej).

Panovník ho povýšil do šľachtického stavu a vymenoval za cisárskeho dôstojníka. Vo svojej tvorbe venoval osobitú pozornosť Slovákom ako potomkom Veľkej Moravy. Všímal si ich pracovitosť a jazyk, a pri mnohých príležitostiach zdôrazňoval ich autochtónnosť a starobylosť.

Veľmi cenné sú jeho podrobné opisy slovenských stolíc (Prešporskej, Turčianskej, Liptovskej, Novohradskej, Tekovskej, Nitrianskej), kde si všímal zvyky a životné spôsoby obyvateľstva. Jeho rozsiahle vedecké dielo bolo unikátnym príspevkom k vedeckému bádaniu u nás a vo svete.

Jednou z jeho hlavných čŕt je plánovitosť a systematickosť. Bol typickým predstaviteľom uhorského patriotizmu, ktorý nevylučoval slovanské a slovenské vlastenectvo.

Pôsobenie
1708 prorektor evanjelického lýcea, Banská Bystrica
1710 evanjelický farár a rektor, Banská Bystrica
1714 rektor lýcea, Banská Bystrica
1719 - 1749 farár nemeckej evanjelickej cirkvi, Bratislava
1721 - 1722 vydával v Bratislave latinské noviny Nova Posoniensia, týždenník, ktorý mal raz mesačne prílohu Syllabus rerum memorabilium (Prehľad pamätihodností)
1730 vypracoval so svojimi spolupracovníkmi návrh na založenie učenej spoločnosti v Bratislave – De litterariae societate Posoni institutiones, ktorá mala vydávať vedecký časopis Observationes Posoniense, čo sa však neuskutočnilo.

tvorba

1717 vydal v Levoči učebnicu K. Celariusa Grammatica latina
1723 Hungariae antiquae et novae prodromus (Úvod do dejín dávneho a súvekého Uhorska)
1724 vydal v Bratislave učebnicu Der ungarische Sprachmeister, vyšla aj v češtine-bibličtine
1735 - 1742 Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku), štvorzväzkové dielo, vyvrcholenie jeho vedeckej činnosti

Práce v rukopisoch
1753 Compendium Hungariae geographicum (Zemepisná príručka Uhorska, vydal Ján Tomka Sásky v Bratislave)
1735 - 1746 Adparatus ad historiam Hungariae (Príprava k dejinám Uhorska)
Belovi sa pripisuje aj rozsiahle rukopisné dielo Tractatus de re rustica Hungarorum (Rozprava o uhorskom poľnohospodárstve), v ktorom spracoval nielen poznatky o súčasnom stave uhorského poľnohospodárstva, ale aj etnografické zvláštnosti a život národov Uhorska.

Úvody k rôznym knihám
1718 Institutiones linguae germanicae (Základy nemeckého jazyka)
1746 Grammatica Slavico-Bohemica (Gramatika slovensko-česká od Pavla Doležala)