Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Meno Františka Kreutza je neodmysliteľne spojené s rozvíjaním kultúrneho života v Brezne a na Horehroní s propagovaním miestnej histórie a literatúry. V roku 1960 patril k spoluzakladateľom Horehronského múzea a bol tiež členom organizačného výboru i dlhoročným porotcom súťaže umeleckej tvorivosti pedagogických pracovníkov - Chalupkovo Brezno (1968).
Františka Kreutz študoval v rokoch 1935 – 1939 na Učiteľskom ústave v Lučenci. Potom, v rokoch 1939 – 1942, pôsobil ako pedagóg na viacerých miestach, v rokoch 1947 – 1950 zastával funkciu riaditeľa meštianskej školy v Detvianskej Hute, nasledujúcich desať rokov bol riaditeľom základnej školy v Šumiaci a v rokoch 1960 – 1980 v Brezne. Ako učiteľ slovenského jazyka - literatúry, zemepisu a dejepisu si uvedomoval, že pracovným miestom učiteľa nemá byť len školská trieda, ale predovšetkým prostredie, ktoré treba skúmať cez jeho literárne či historické hodnoty, a tým objavovať regionálnu kultúru a jej tradície. Práve pedagogické pôsobenie (v Detvianskej Hute, Šumiaci a Brezne) ho viedlo k literárnej činnosti a začal oživovať a sprístupňovať povesťové reálie, ktoré od konca 50. rokov 20. storočia (od roku 1957) uverejňoval v časopise Ohník a Slniečko.
Viaceré poviedky z dedinského prostredia uverejnil v antológiách Ozveny v nás z roku 1974, V znamení života (1978) a Pribúdanie kruhov (1980).
František Kreutz bol autorom knižiek pre mládež i dospelých na rozhraní historickej prózy a povesťového žánru. Z jeho rozsiahlej produkcie vyšli zbierky povestí a historických poviedok Kliatba na Muráni (1972), Heľpianska bosorka (1985) a Čriepky z breznianskeho rínku (1993). Nadviazali na autorovu zberateľskú činnosť ľudových podaní povestí v oblasti Gemerského Horehronia, jeho vlastné pozorovania, resp. výskum dejinných pomerov a štúdium súdnych protokolov slobodného kráľovského mesta Brezno zo 17. - 18. storočia. Venoval sa vlastivednému i literárnemu regionálnemu výskumu a múzejníctvu, jeho výsledky publikoval aj v monografii Brezno sedemstoročné (1965), v zborníkoch spisovateľov stredoslovenského kraja – František Švantner (1972) a G. K. Zechenter-Laskomerský (1974) i v miestnych periodikách. V rámci svojej pedagogickej a literárnohistorickej aktivity sa venoval hlavne sociálnym a právnym dejinám Brezna (zbojníctvo na strednom Slovensku, feudálne delikty, mestská súdna právomoc), v poslednom období sa venoval hlavne beletrizovaniu osudov slovenských národovcov spätých životom, tvorbou a pôsobením na Horehroní (S. Chalupka, B. Němcová). Ostatné diela z dejín starovekého Egypta ostali v rukopise.
tvorba
1972 Kliatba na Muráni 1985 Heľpianska bosorka 1993 Čriepky z breznianskeho rínku 2004 Zbojstvá Jakuba Surovca (výber)