1935 - 1939 Učiteľský ústav, Lučenec

Meno Františka Kreutza je neodmysliteľne spojené s rozvíjaním kultúrneho života v Brezne a na Horehroní s propagovaním miestnej histórie a literatúry. V roku 1960 patril k spoluzakladateľom Horehronského múzea a bol tiež členom organizačného výboru i dlhoročným porotcom súťaže umeleckej tvorivosti pedagogických pracovníkov - Chalupkovo Brezno (1968).
Františka Kreutz študoval v rokoch 1935 – 1939 na Učiteľskom ústave v Lučenci. Potom, v rokoch 1939 – 1942, pôsobil ako pedagóg na viacerých miestach, v rokoch 1947 – 1950 zastával funkciu riaditeľa meštianskej školy v Detvianskej Hute, nasledujúcich desať rokov bol riaditeľom základnej školy v Šumiaci a v rokoch 1960 – 1980 v Brezne. Ako učiteľ slovenského jazyka - literatúry, zemepisu a dejepisu si uvedomoval, že pracovným miestom učiteľa nemá byť len školská trieda, ale predovšetkým prostredie, ktoré treba skúmať cez jeho literárne či historické hodnoty, a tým objavovať regionálnu kultúru a jej tradície. Práve pedagogické pôsobenie (v Detvianskej Hute, Šumiaci a Brezne) ho viedlo k literárnej činnosti a začal oživovať a sprístupňovať povesťové reálie, ktoré od konca 50. rokov 20. storočia (od roku 1957) uverejňoval v časopise Ohník a Slniečko.
Viaceré poviedky z dedinského prostredia uverejnil v antológiách Ozveny v nás z roku 1974, V znamení života (1978) a Pribúdanie kruhov (1980).
František Kreutz bol autorom knižiek pre mládež i dospelých na rozhraní historickej prózy a povesťového žánru. Z jeho rozsiahlej produkcie vyšli zbierky povestí a historických poviedok Kliatba na Muráni (1972), Heľpianska bosorka (1985) a Čriepky z breznianskeho rínku (1993). Nadviazali na autorovu zberateľskú činnosť ľudových podaní povestí v oblasti Gemerského Horehronia, jeho vlastné pozorovania, resp. výskum dejinných pomerov a štúdium súdnych protokolov slobodného kráľovského mesta Brezno zo 17. - 18. storočia. Venoval sa vlastivednému i literárnemu regionálnemu výskumu a múzejníctvu, jeho výsledky publikoval aj v monografii Brezno sedemstoročné (1965), v zborníkoch spisovateľov stredoslovenského kraja – František Švantner (1972) a G. K. Zechenter-Laskomerský (1974) i v miestnych periodikách. V rámci svojej pedagogickej a literárnohistorickej aktivity sa venoval hlavne sociálnym a právnym dejinám Brezna (zbojníctvo na strednom Slovensku, feudálne delikty, mestská súdna právomoc), v poslednom období sa venoval hlavne beletrizovaniu osudov slovenských národovcov spätých životom, tvorbou a pôsobením na Horehroní (S. Chalupka, B. Němcová). Ostatné diela z dejín starovekého Egypta ostali v rukopise.

tvorba

1972 Kliatba na Muráni
1985 Heľpianska bosorka
1993 Čriepky z breznianskeho rínku
2004 Zbojstvá Jakuba Surovca (výber)