Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Rudolf Čižmárik slovenský spisovateľ, básnik, prozaik a prekladateľ
* 18.07.1947 Šoporňa † 10.03.2008 Bratislava
vzdelanie
Filozofická fakulta UK, Bratislava, odbor: estetická výchova a slovenský jazyk
životopis
Rudolf Čižmárik sa narodil v roku 1949 v Šoporni v rodine pekára. Zmaturoval na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Potom sa rozhodol pre štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vybral si estetickú výchovu a slovenský jazyk. Vysokú školu ukončil v roku 1971 a začal pracovať ako redaktor Literárnej redakcie v bratislavskom rozhlase. Od roku 1979 pôsobil ako redaktor oddelenia kultúry v denníku Pravda,kde určitý čas zastával aj pozíciu zástupcu šéfredaktora (január – september 1979). Následne sa rozhodol pre dráhu spisovateľa v slobodnom povolaní. Až v roku 1993 nastúpil ako redaktor do Tlačovej agentúry SR v Bratislave. V roku 1995 pôsobil ako riaditeľ Knižnej distribúcie Hrebenda Národného literárneho centra v Bratislave. Ďalšími pracovnými zastávkami boli Galéria Miro a vydavateľstvo Remedium, v roku 2001 sa znova vrátil do TASR. Od roku 2003 viedol vydavateľstvo Alexandra zamerané na vydávanie pôvodnej literatúry.
Svoje prvé básnické diela publikoval Rudolf Čižmárik v druhej polovici 60. rokoch v časopisoch Mladá tvorba, Slovenské pohľady, Nové slovo a vo viacerých v denníkoch. Knižne debutoval v roku 1970 zbierkou básní Kamenné úžasy.
Jeho zborník Stretnutie IV z roku 1970 obsahoval poému Nedovoláš sa zeme po kameňoch , ďalšiu rozsiahlu básnickú skladbu vydal v zborníku V tomto čase o tri roky neskôr.
Rudolf Čižmárik vo svojej básnickej tvorbe nadväzoval na podnety Trnavskej skupiny. Odlišné však boli jeho poetické evokácie, ktorými prenikal do hlbín emocionálnej sféry výraznejšou individualizáciou a subjektivizáciou. Charakteristické bolo tiež básnikove smerovanie do intímnejších oblastí života jednotlivca. Čitateľov vedel zasiahnuť prekvapivým pohľadom, metaforou a básnickým obrazom.
Námety na svoju tvorbu čerpal z rozličných okolitých podnetov. Využíval svoj rodný kraj, detstvo a zážitky z tohto obdobia, rovnako sa inšpiroval aj detským vnímaním sveta, ktoré stvárnil v zbierke Umývanie vody z roku 1985.
V tvorbe Rudolfa Čižmára majú miesto aj aktuálne otázky doby, či spoločensko-historické udalosti a problémy. Tie vykreslil v zbierkach V tomto čase a Stvorenie slnka , kde sa usiloval o novú generačnú výpoveď.
Nemenej dôležitými v poézii spisovateľa sú motívy ľúbostných vzťahov, lásky a sklamania. Celú básnickú tvorbu Rudolfa Čižmára charakterizuje najmä intímna lyrika na pozadí existujúcich životných protirečení, ktorá niekedy prechádza až na hranicu výpravno-epickej skladby (Horiaca ruža). Jeho poézia je svieža, pôsobivá, s hlbokým citovým zázemím.
Zbierka poviedok Rozhovor so Svetlanou, ktorá vyšla v roku 1976, je odzrkadlením autorovho tvorivého pobytu v atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach. Tvoria ju reportážno-umelecké poviedky o osudoch ľudí z tohto prostredia.
Novela Portrét pekára je pokusom o autobiografické vykreslenie rodiny pekárskeho majstra, ktorý náhle tragicky zahynul. Obraz pekárskej rodiny odkrýva prostredníctvom vzťahov medzi deťmi.
Prozaická novela Press a stres z roku 1997 vypovedá o osudoch novinára v strednom veku, ktorý prehodnocuje svoje životné postoje. V roku 2003 vyšla autorovi próza Patria nostra, partia ostrá, na ktorej spolupracoval s J. Staviščákom, a výber poézie s názvom Nahé nohy.
Rudolf Čižmárik sa venoval aj prekladateľstvu. V roku 1973 preložil z rumunčiny básnickú zbierku Blany oceánov, v roku 1981 to boli Tulské lesy a v roku 2004 Trinásť prezidentov.
tvorba
Próza: 1976Rozhovor so Svetlanou 1982Portrét pekára 1997Press a stres 2001V Gaštanovom hájiku 2003Patria nostra, partia ostrá (spolu s J. Staviščákom)
Poézia: 1970Kamenné úžasy 1973Krehká 1977Stvorenie slnka 1980Variácie 1985Umývanie vody 1986Obyčajný život 1988Obojstranný zápal sŕdc 1990Akordy krvných skupín (výber)
1995Horiaca ruža – Die brennende Rose 1999Vôňa tela, vôňa slov 2003Nahé nohy (výber)
Esej: 2004Dvojaký život
Pre deti a mládež: 1974Hrdličky
Rozhlasová tvorba: 1979Tato
Preklad: 1973Blany oceánov, W. Teodoresco (v jazykovej spolupráci s Elenou Čunderlíkovou)
1981Tulské lesy, Begdzín Javúchulan
2004Trinásť prezidentov, Libor Budinský