Rudolf Čižmárik sa narodil v roku 1949 v Šoporni v rodine pekára. Zmaturoval na Strednej priemyselnej škole chemickej v Bratislave. Potom sa rozhodol pre štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vybral si estetickú výchovu a slovenský jazyk. Vysokú školu ukončil v roku 1971 a začal pracovať ako redaktor Literárnej redakcie v bratislavskom rozhlase. Od roku 1979 pôsobil ako redaktor oddelenia kultúry v denníku Pravda,kde určitý čas zastával aj pozíciu zástupcu šéfredaktora (január – september 1979). Následne sa rozhodol pre dráhu spisovateľa v slobodnom povolaní. Až v roku 1993 nastúpil ako redaktor do Tlačovej agentúry SR v Bratislave. V roku 1995 pôsobil ako riaditeľ Knižnej distribúcie Hrebenda Národného literárneho centra v Bratislave. Ďalšími pracovnými zastávkami boli Galéria Miro a vydavateľstvo Remedium, v roku 2001 sa znova vrátil do TASR. Od roku 2003 viedol vydavateľstvo Alexandra zamerané na vydávanie pôvodnej literatúry.
Svoje prvé básnické diela publikoval Rudolf Čižmárik v druhej polovici 60. rokoch v časopisoch Mladá tvorba, Slovenské pohľady, Nové slovo a vo viacerých v denníkoch. Knižne debutoval v roku 1970 zbierkou básní Kamenné úžasy.
Jeho zborník Stretnutie IV z roku 1970 obsahoval poému Nedovoláš sa zeme po kameňoch , ďalšiu rozsiahlu básnickú skladbu vydal v zborníku V tomto čase o tri roky neskôr.
Rudolf Čižmárik vo svojej básnickej tvorbe nadväzoval na podnety Trnavskej skupiny. Odlišné však boli jeho poetické evokácie, ktorými prenikal do hlbín emocionálnej sféry výraznejšou individualizáciou a subjektivizáciou. Charakteristické bolo tiež básnikove smerovanie do intímnejších oblastí života jednotlivca. Čitateľov vedel zasiahnuť prekvapivým pohľadom, metaforou a básnickým obrazom.
Námety na svoju tvorbu čerpal z rozličných okolitých podnetov. Využíval svoj rodný kraj, detstvo a zážitky z tohto obdobia, rovnako sa inšpiroval aj detským vnímaním sveta, ktoré stvárnil v zbierke Umývanie vody z roku 1985.
V tvorbe Rudolfa Čižmára majú miesto aj aktuálne otázky doby, či spoločensko-historické udalosti a problémy. Tie vykreslil v zbierkach V tomto čase a Stvorenie slnka , kde sa usiloval o novú generačnú výpoveď.
Nemenej dôležitými v poézii spisovateľa sú motívy ľúbostných vzťahov, lásky a sklamania. Celú básnickú tvorbu Rudolfa Čižmára charakterizuje najmä intímna lyrika na pozadí existujúcich životných protirečení, ktorá niekedy prechádza až na hranicu výpravno-epickej skladby (Horiaca ruža). Jeho poézia je svieža, pôsobivá, s hlbokým citovým zázemím.
Zbierka poviedok Rozhovor so Svetlanou, ktorá vyšla v roku 1976, je odzrkadlením autorovho tvorivého pobytu v atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach. Tvoria ju reportážno-umelecké poviedky o osudoch ľudí z tohto prostredia.
Novela Portrét pekára je pokusom o autobiografické vykreslenie rodiny pekárskeho majstra, ktorý náhle tragicky zahynul. Obraz pekárskej rodiny odkrýva prostredníctvom vzťahov medzi deťmi.
Prozaická novela Press a stres z roku 1997 vypovedá o osudoch novinára v strednom veku, ktorý prehodnocuje svoje životné postoje. V roku 2003 vyšla autorovi próza Patria nostra, partia ostrá, na ktorej spolupracoval s J. Staviščákom, a výber poézie s názvom Nahé nohy.
Rudolf Čižmárik sa venoval aj prekladateľstvu. V roku 1973 preložil z rumunčiny básnickú zbierku Blany oceánov, v roku 1981 to boli Tulské lesy a v roku 2004 Trinásť prezidentov.
|
Próza:
1976 Rozhovor so Svetlanou
1982 Portrét pekára
1997 Press a stres
2001 V Gaštanovom hájiku
2003 Patria nostra, partia ostrá (spolu s J. Staviščákom)
Poézia:
1970 Kamenné úžasy
1973 Krehká
1977 Stvorenie slnka
1980 Variácie
1985 Umývanie vody
1986 Obyčajný život
1988 Obojstranný zápal sŕdc
1990 Akordy krvných skupín (výber)
1995 Horiaca ruža – Die brennende Rose
1999 Vôňa tela, vôňa slov
2003 Nahé nohy (výber)
Esej:
2004 Dvojaký život
Pre deti a mládež:
1974 Hrdličky
Rozhlasová tvorba:
1979 Tato
Preklad:
1973 Blany oceánov, W. Teodoresco (v jazykovej spolupráci s Elenou Čunderlíkovou)
1981 Tulské lesy, Begdzín Javúchulan
2004 Trinásť prezidentov, Libor Budinský
|