Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Alžbeta Güntherová-Mayerová
/ spoločenské vedy / výtvarné umenie
Doc. PhDr.
Alžbeta Güntherová-Mayerová spoluzakladateľka slovenskej umenovedy, výtvarná historička, pamiatkárka
* 13.10.1905 Bratislava † 12.11.1973 Bratislava
vzdelanie
1924 začína študovať na štátom podporovanej súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého v Bratislave
absolventka odboru dejín umenia Univerzity Komenského v Bratislave
1946 menovaná za docentku na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave
životopis
Na Slovensku len ťažko nájdeme múzeum alebo galériu, ktorá by neniesla vo svojich novodobých dejinách stopu činnosti jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej kultúry 20. storočia Alžbety Güntherovej. Svojím všestranným pôsobením v oblasti výtvarného umenia, pamiatkovej starostlivosti a muzeológie sa zaradila medzi popredné osobnosti formujúce modernú slovenskú kultúru po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie v Československej republike. I napriek svojej bezpríkladnej rozhľadenosti v kultúrnych a historických súvislostiach bola táto vynikajúca umenovedkyňa takmer celý svoj život podrobovaná ťažkým skúškam ktoré jej uštedril osud.
Narodila sa v Prešporku, s ktorým vnútorne zrástla a ktorého trojjazyčné prostredie ju formovalo po stránke ľudskej, ale aj po stránke profesionálnej. Po maturite v roku 1924 sa zapísala na Štátom podporovanú súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave, kde mala možnosť spoznať Ľudovíta Fullu, Jána Želibského, Jána Mudrocha, či Kolomana Sokola, teda výtvarníkov tvoriacich pevnú kostru našej modernej výtvarnej tradície.
Mladá "Lili", ako ju v rodinnom kruhu prezývali, bola činná na poli úžitkovej grafiky už dlhší čas. Ako autorka reklamných plagátov sa uplatnila v bratislavských firmách Tausky J. Fiai, či Wizard. V oblasti výtvarnej tvorby dosiahla najväčšie uznanie ako víťazka medzinárodnej súťaže o najlepší diaplagát pre Baťove závody v roku 1929.
Keďže sa už v tej dobe ako absolventka odboru dejín umenia Univerzity Komenského nevedela v rodnom meste zamestnať, prijíma ponuku pracovať ako reklamná grafička u Baťu v Zlíne. Jej tamojšie pôsobenie bolo krátke, z rodinných dôvodov sa musela vrátiť na Slovensko. Hneď sa však mala možnosť zamestnať vo Vedeckých ústavoch mesta Bratislava v Mestskom múzeu (MMB). Tu sa začína jej neúnavná práca a poslanie znalkyne umenia stredoeurópskeho významu. Jej úlohou v MMB bola inštalácia expozície Vinohradníckeho múzea, archeologických zbierok, reinštalácia historických zbierok a samozrejme zabezpečenie odborného výkladu pre verejnosť. K jej menu sa dokonca viaže aj prvý priamy rozhlasový prenos z múzea uskutočnený v roku 1933.
31. decembra 1936 uzavrela manželstvo s tajomníkom najvyššieho súdu s JUDr. Erikom Güntherom, mimoriadne vzdelaným mužom pôsobiacim v tom čase v Brne.
Neisté roky Druhej svetovej vojny spojili Dr. Güntherovú s Oravou, kde pracovala na prvom lokálnom súpise pamiatok na Slovensku i s Turcom, kde zasa reinštalovala expozície Slovenského národného múzea v Martine a položila základy Slovenskej národnej galérie.
Už v 40-tych rokoch započala jej záslužná pedagogická činnosť na slovenských vysokých školách a v roku 1946 bola menovaná za docentku na SVŠT.
Po roku 1945 pôsobila aj na Povereníctve školstva, vied a umení v oblasti ochrany pamiatok, z ktorých 14 bolo i jej zásluhou v roku 1949 vyhlásených za prvé štátne kultúrne majetky.
Rok 1949 znamenal zlom aj v jej osobnom živote. Jej manžela ako zamestnanca konzulátu USA príslušníci ŠtB zadržali a následne vo väznici v Ilave zavraždili (podrobnosti v rod. archíve akad. mal. Petra Günthera). Rodina pani docentky sa stávala stále viac terčom útokov zo strany nastupujúceho režimu.
Až nakoniec v roku 1952 bola so svojim synom Petrom (nar. 1945) a sesternicou vysídlená z Bratislavy v rámci akcie B do Betliara. Bolo jej však určené iné pôsobisko – JRD v obci Husince. Do Betliara sa dostala na príhovor povereníka L. Novomeského a môžeme povedať, že Betliar bol pre ňu šťastím v nešťastí. V rokoch 1952-55 pôsobila ako riaditeľka kaštieľa v tejto obci.
Jej práca na východnom Slovensku je samostatnou kapitolou – neobmezila sa len na Gemer, pre ktorého pamiatky bola jej osobnosť doslova spásou, ale pôsobila aj v Košiciach, Bardejove, Levoči… S Bratislavou však nestratila kontakt, v Betliari ju navštevovali odborníci a vedci a pravidelne cestovala do hlavného mesta, aby tam poslucháčom kunsthistórie dvojtýždenne mohla prednášať dejiny umenia.
Po návrate do Bratislavy v roku 1955 mala byť vymenovaná za riadnu docentku aj na UK, samozrejme z politických príčin sa tak nestalo. Dr. Güntherová dokonca nemala ani kde bývať i napriek prísľubu UK o pridelení bytu. Po nepohodlnej služobníckej izbe v Betliari ju v Bratislave čakala práčovna a tú vystriedala na osem a pol roka internátna izba v Horskom parku! V takýchto podmienkach sa venovala výchove temperamentného syna Petra, budúcich generácií slovenských umenovedcov i práci na Súpise pamiatok na Slovensku, ktorého vedeckou redaktorkou sa stala v roku 1967.
Naďalej ju sprevádzali peripetie s vypočúvaniami, strach z každého nového dňa… V roku 1961 bola dokonca prepustená z UK ako politicky nespôsobilá na prednášanie. Zamestnala sa na Pamiatkovom ústave a neskôr na VŠVU. Jej život sa skončil tragicky a nezmyselne – po automobilovej nehode zomiera 12. 11. 1973 uprostred príprav svojho celoživotného diela o barokovom umení na Slovensku.
Dr. Günteherová nám zanechala obrovské dedičstvo v podobe viac než 200 publikovaných prác – štúdií, monografií, recenzií… Nebola doposiaľ na poli slovenskej umenovedy prekonaná…! Do pamäti svojich študentov a kolegov sa vryla aj ako osobnosť s neuveriteľnou charizmou, s pochopením, láskavá a pokorná…
tvorba
Výber z diela
Slovenská keramika (1942)
Po stopách výtvarnej minulosti Slovenska (1975, 1995)
Štátny kaštieľ Betliar a okolie (1954)
Štátny hrad Krásna Hôrka a okolie (1954)
Románske umenie na Slovensku. IN. Pamiatky a múzeá 1954/2
Renesančné umenie na Slovensku. IN: Pamiatky a múzeá 1955/3
Barokové umenie na Slovensku. IN: Pamiatky a múzeá 1955/4
Súpis Pamiatok na Slovensku I., II., III. (1967 - 1969)
Güntherová, Mišianik: Stredoveká knižná maľba na Slovensku (1961)
Zdroj: Archív výtvarného umenia SNG, rodinný archív akad. mal. Petra Günthera, Archív Pamiatkového úradu SR, Archív Slovenského národného múzea (Bratislava i Martin), zborník prednášok z kolokvia Stretnutie so životom a dielom A. G. M., Barczi, J.: Alžbeta Güntherová-Mayerová Spoluzakladateľka slovenskej umenovedy. SOČ, PSLG, Revúca. 2003, Barczi. J.: Spomienka na Alžbetu Güntherovú-Mayerovú. IN: Múzeum 2005, Rožňava spomienky pamätníkov, spracoval Július Barczi