Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Jozef Tido Gašpar novinár, spisovateľ, šéf Úradu propagandy, politik HSĽS
* 07.03.1893 Rakovo † 10.05.1972 Nové Zámky
vzdelanie
Po skončení meštianskej školy študoval na obchodnej akadémii v Martine, štúdium však nedokončil.
životopis
Pochádzal z rodiny hospodárského správcu. Po roku 1918 vystriedal viaceré úradnícké miesta v Martine a v Bratislave. V rokoch 1940 - 1941 bol diplomatickým zástupcom klérofašistického slovenského štátu vo Švajčiarsku, od roku 1941 zastával funkciu šéfa Úradu propagandy, v ktorej sa aktívne zapojil do hlásania ideológie klérofašizmu.
Po oslobodení ho Národný súd za túto politickú činnosť odsúdil. Po prepustení z väzenia r. 1958 žil v Nových Zámkoch.
Do r. 1938 vykonával viacere funkcie (bol dramaturgom SND v Bratislave, pokladníkom Spolku slovenských spisovateľov) a patril k predstaviteľom bratislavskej umeleckej bohémy.
tvorba
Do literárneho života vstúpil zbierkou noviel o láske a sklamaní, ilúzii a dezilúzii, nazvanou Hana a iné novely (1920). Kniha predznamenala autorovu budúcu orientáciu na erotické témy, ale aj na spracúvanie zážitkov z čias prvej svetovej vojny a zo služby vo vojnovom námorníctve. Dominovali v nej senzualizmus, exspresívnosť a štylistická ornamentalizácia bez úsilia o prienik do sociálnych napätí, hoci o konflikty nebola v nej núdza, tak ako ani v jeho ďalšej tvorbe. V druhej zbierke noviel Deputácia mŕtvych (1922) prevládalo stvárnenie zážitkov z námorníckych rokov s postavami prekypujúcimi vášňou, výbušnosťou a nečakanými zvratmi. Gašpar sa postupne stával autorom prác plných zmyslovosti a exotiky. R. 1925 vydal knihy noviel Karambol a Buvi-buvi, r. 1929 knihu noviel Pri kráľovej studni. V tematike a prístupe k postavám v nich pokračoval v základnej línii predošlých zbierok. Jeho štýl bol vyšperkovaný, videnie a stvárnenie reality sentimentálne, aj keď sa usiloval nadviazať na literárny realizmus a brať látky z prostedia, ktoré poznal, prípadne z dokumentárnych novinových informácií. R. 1931 vydal knihu noviel Červený koráb, r. 1933 knihu Námorníci a r. 1935 zbierku V cudzine a iné rozprávky. V nich čerpal zo svojich vojnových skúseností. V novele Červený koráb podal vzrušujúci obraz námorníkov prevažne juhoslovanskej národnosti proti veleniu na lodi Viribus unitis, no k pochopeniu ich revolučného výbuchu nedospel. Drsnosť námorníckeho života mala vplyv na zmenu štýlu, ktorý je v obidvoch knihách disciplínovanejší a menej ornamentalizujúci. V 30. rokoch sa Gašpar venoval najmä novinársko-publicistickej činnosti. Vzišla z nej kniha historických portrétov zo slovenských dejín a kultúry Trvalé svetlá (1934) a zbierka fejtónov O čom je reč? (1938), publikovaných predtým najmä v týždenníku Nový svet. Do týchto prác už postupne prenikal ľudáckonacionalistický prístup, ktorý vyvrcholil knihou Veľký rok (1939), viažúcou sa na vznik klérofašistického slovenského štátu. Koncom 60. rokov písal memoárové state o spoločenskom a literárnom živote v medzivojnových rokoch.