Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
1919 maďarské gymnázium, Nitra
1919 – 25 poslucháč medicíny na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity, Praha, krátko v Anglicku
1932 doktorát filozofie na bratislavskej univerzite za prácu Princíp krutosti
životopis
Otec bol železničiarskym úradníkom, židovského vyznania. Ako sa neskôr ukázalo, on sám mal k židovstvu kritický vzťah. I keď sa považoval za liberálneho občana a demokrata, odmietal každú výlučnosť, a teda aj ortodoxnú židovskú komunitu ako spiatočníctvo.
So Slovákmi sa zoznámil v Prahe. Najbližšie mal k ľavicovo orientovaným mladým intelektuálom – Vladimírovi Clementisovi a Lacovi Novomeskému. Po vysokoškolskom štúdiu pôsobil ako lekár v Piešťanoch, kde sa špecializoval na balneológiu a liečenie reumatizmu. K jeho prominentným pacientom patril napr. František Xaver Šalda.
Zaraďuje sa medzi príslušníkov medzivojnovej generácie spisovateľov, ktorá výrazne rozvinula expresionistický typ umeleckej prózy. Epický príbeh rozvíjal ako estetickú objektivizáciu určitej filozofickej tézy alebo systému inklinujúc k filozoficko-estetickým názorom A. Schopenhauera, F. Nietzeho a O. Weiningera.
Jeho dielo sa hodnotilo ako pesimistické, naturalistické, poznačené biologickým determinizmom a nihilizmom.
Dnes sa viacerým znalcom jeho diela zdá, že prvýkrát prakticky uplatnil princípy postmodernizmu.
Takmer všetky jeho prózy majú autobiografický charakter.
Dotkol sa aj rasovej problematiky. Na historicko-spoločenskom pozadí zachytil sociálnu i triednu, ale súčasne aj sociálno-psychologickú charakteristiku slovenského židovstva v 1. polovici 20. storočia.
V románe Odlomená haluz sa sarkasticky vyslovoval o židovských náboženských praktikách a rituáloch, za čo ho miestna židovská obec chcela spomedzi seba vyobcovať. Zakrátko pocítil na sebe vlnu antisemitizmu, ktorá sa zdvihla po nástupe Hitlera k moci. Roku 1939 odišiel zo Slovenska a stal sa z neho utečenec. V cudzine liečil reumatikov piešťanským bahnom, ktoré mu posielal otec. Aj keď ho v roku 1947 štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Vladimír Clementis písomne vyzval, aby sa vrátil do vlasti, že mu dáva svoje osobné garancie, odmietol to s tým, že „má rozrobené veci“. Zatrpknutosť z hrôzovlád fašizmu, ktoré postihli aj jeho milovaného otca, nevedel prekonať a na Slovensko sa už nikdy nevrátil.
Označovali ho za emigranta bez vlasti a všade s domovom. V liste otcovi do Piešťan napísal, že „je občas príjemné vedieť, že je domov človeka kdesi.“
Odchodom sa zachránil pred holokaustom, ale svetová tragédia, v ktorej sa človek postavil proti človeku a v ktorej zahynuli milióny ľudí, bola zároveň porážkou jeho životnej filozofie. Nepodarilo sa mu postaviť lásku proti krutosti človeka.
V čase aktívnej literárnej činnosti písal do dobových časopisov i publicistické a literárnokritické príspevky. Roku 1932 uverejnil v DAVe dojmy z pobytu v ZSSR, v ktorých zaujal k novej sovietskej skutočnosti objektívne stanovisko. Rok predtým pripojil svoj podpis pod protestný manifest kultúrnej obce proti streľbe v Košútoch. Pre vyostrené a často i jednostranné názory sa neraz dostával do polemických kontroverzií so značnou časťou slovenskej publicistiky.
Pôsobenie 1921 delegát Slovenska na Svetovom študentskom kongrese v Prahe
1922 spolu s Jankom Alexym založil študentský literárny časopis Svojeť a stal sa jeho výkonným redaktorom
1925 vojenský lekár, Bratislava, potom krátko asistent na Lekárskej fakulte KU, Praha
1928 – 1939 súkromný kúpeľný lekár a lekár Okresnej nemocenskej pokladnice, Piešťany
1928 člen výboru Spolku slovenských spisovateľov
1929 zodpovedný redaktor časopisov Piešťanské zprávy a Piešťany a okolie
1939 z obavy pred rasovým prenasledovaním emigroval zo Slovenskej republiky. V čínskych mestách Tien-cin, Peking, Šanghaj, Lin-čou-fu a Tien-pei pôsobil ako lekár.
1948 odchod na Thaiwan
1949 vysťahovanie sa do Brazílie
1952 – 56 lekárska prax, Porto Novo, Nitteroi a Miradouro
tvorba
Próza 1925 Editino očko
1928 Atómy Boha 1 – 2
1932 Jazdecká legenda
1934 Odlomená haluz
1938 Hrušovianski hriešnici
Divadelné hry 1935 Jarný sladoľad
1935 Sterilizácia
1935 Pisár notáriušov
Literárna veda 1996 Princíp krutosti (dizertačná práca; knižne)
Ocenenie 1934 cena vydavateľstva Melantrich za román Odlomená haluz