Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Ján Kollár básnik, historik, filológ, archeológ, ideológ všeslovanskej vzájomnosti
* 29.07.1793 Mošovce † 24.01.1852 Viedeň
vzdelanie
1806 – 09 nižšia latinská škola, Kremnica
1810 – 12 gymnázium, Banská Bystrica
1812 – 15 Evanjelické lýceum, Bratislava
1817 – 19 teológia a filozofia na univerzite v Jene
životopis
Pochádza z remeselnícko-roľníckej rodiny. Študoval proti otcovej vôli a sám sa vydržiaval. Je popredným predstaviteľom preromantickej poézie s vyhraneným ideovým zámerom. Vo svojej tvorbe vychádzal z klasicistickej poetiky, v rámci ktorej vyslovoval intímne i občiansky angažované vyznania. V nich potom formuloval ideový program národno-obrodenského hnutia.
Svoje tvorivé schopnosti venoval národnému prebudeniu Slovákov, najmä myšlienke zjednotenia a spolupráce slovanských národov. Označili ho za apoštola slovanstva. Podporil záujem o národný jazyk, zdôrazňoval potrebu vzájomného poznávania literatúr i kultúr slovanských národov, ich prínos pre svetovú kultúru a humanistický obsah, navrhol dokonca konkrétne spôsoby na realizáciu tejto myšlienky.
Hlavnými inšpiračnými zdrojmi jeho poézie boli ľúbostný vzťah k F. Schmidtovej a bolestný rozchod s ňou. Chcel prebúdzať vlastenectvo, lásku k národu, kritizovať nezdravé javy v spoločnosti a ospievať pozitívne ľudské vlastnosti. Bol za znášanlivosť medzi národmi. Vyslovil presvedčenie, že slobodný je len ten národ, ktorý neutláča iné národy. Jeho slovanské cítenie malo pokrokový obsah a vplývalo kladne najmä na formovanie vzťahu k ruskému národu.
Jeho tvorba a osobnosť mali vplyv na štúrovcov, ale rozišiel sa s nimi v otázke spisovného jazyka. Bol stúpencom literárnej a jazykovej jednoty česko-slovenskej, ale v jej mene sa usiloval uplatniť slovenské prvky v češtine, čo vzbudilo odpor na českej strane.
Bol zberateľom a vydavateľom slovenských ľudových piesní, čím upozornil na veľké bohatstvo národnej kultúry. Je autorom viacerých teoretických prác, v ktorých dal vážne podnety ku kultúrnej spolupráci slovanských národov.
Bol činný aj ako náboženský spisovateľ. Ideológia mocne pôsobila na formovanie národno-osloboditeľského zápasu.
Na univerzite vo Viedni má spolu s ďalším tam pôsobiacim profesorom Karolom Kuzmánym pamätnú tabuľu, z autorskej dielne akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej, odhalenú roku 1998. Jeho telesné pozostatky boli roku 1904 prenesené do Prahy na Olšanský cintorín.
Svoje diela uverejňoval ak pod pseudonymami:Čechobratr Protištúrsky; J. K.
Pôsobenie 1819 evanjelický kazateľ, Budapešť
1849 poradca vlády a profesor slovanskej archeológie na univerzite, Viedeň
tvorba
Poézia 1811 – 12 Deploratio praesentis status Hungariae (Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku)
1821 Básně Jána Kollára
1824 Slávy dcera ve třech zpěvích – Sála, Labe, Dunaj
1832 Slávy dcéra – nové vydanie s piatimi spevmi (I. Sála, II. Labe, Rén, Vltava, III Dunaj, IV. Lethe a V. Acheron
1834, 1835 Národnie zpievanky čili Písně světské Slováků v Uhrách
1836 rozprava O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými
1845 Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích
Próza 1822 Dobré vlastnosti národu slovanského
1843 Cestopis obsahujúci cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zvláštnym ohledem na slavjanské živly roku 1841 konanou
1950 Pamäti z mladších rokov života
1853 Staroitalia slavjanská
1863 Druhá cesta do Vlach
Polemický spis 1846 Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky.
Ostatné 1825 Čítanka alebo kniha k čítaní pro mládež ve školách slovanských v městech a deďinách
1826 Šlabikář pro dítky
1831 a 1844 Nedělní, sváteční i příležitostné Kázně a Řeči
1832 Výklad čili přímětky a vysvětlivky ku Slávy dceře
1834 – 35 Národnie zpievanky, čili Písně světské Slovákův v Uhrách jak pospolitého lidu tak i vyšších stavů
1836 O literárnej vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými
Biografia Paměti z mladších let života
Editorské práce 1823 a 1827 Písně světské lidu slovenského v Uhrích 1-2 (spolu s P. J. Šafárikom)
1834 a 1835 Národnie zpievanky
1846 Hlasové o potřebě jednoty spisovného jszxks pro Čechy, Moravany a Slováky
Vedecké práce 1828 Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nárečí narodu slovenského
1830 Rozpravy o jmenách, počátkýách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů
1837 Über die literarische Wechselseitigkeit zwischen den verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation
1839 Sláva bohyně a původ jména Slawův čili Slovjanův
1853 Staroitalia slovjanská
1854 O literárnej vzájomnosti
Výbery
1862 – 63 Spisy Jána Kollára I-IV
1887 Sebrané drobné básně
1893 Výber z Kollárových básní
1946 Slávy dcera
1950 Pamäti z mladších rokov života
1952 Vlastenec
1953 Národnie zpievanky
1954 O literárnej vzájomnosti
1957 Slovník slavianskych umelcov