1806 – 09 nižšia latinská škola, Kremnica
1810 – 12 gymnázium, Banská Bystrica
1812 – 15 Evanjelické lýceum, Bratislava
1817 – 19 teológia a filozofia na univerzite v Jene

Pochádza z remeselnícko-roľníckej rodiny. Študoval proti otcovej vôli a sám sa vydržiaval. Je popredným predstaviteľom preromantickej poézie s vyhraneným ideovým zámerom. Vo svojej tvorbe vychádzal z klasicistickej poetiky, v rámci ktorej vyslovoval intímne i občiansky angažované vyznania. V nich potom formuloval ideový program národno-obrodenského hnutia.

Svoje tvorivé schopnosti venoval národnému prebudeniu Slovákov, najmä myšlienke zjednotenia a spolupráce slovanských národov. Označili ho za apoštola slovanstva. Podporil záujem o národný jazyk, zdôrazňoval potrebu vzájomného poznávania literatúr i kultúr slovanských národov, ich prínos pre svetovú kultúru a humanistický obsah, navrhol dokonca konkrétne spôsoby na realizáciu tejto myšlienky.

Hlavnými inšpiračnými zdrojmi jeho poézie boli ľúbostný vzťah k F. Schmidtovej a bolestný rozchod s ňou. Chcel prebúdzať vlastenectvo, lásku k národu, kritizovať nezdravé javy v spoločnosti a ospievať pozitívne ľudské vlastnosti. Bol za znášanlivosť medzi národmi. Vyslovil presvedčenie, že slobodný je len ten národ, ktorý neutláča iné národy. Jeho slovanské cítenie malo pokrokový obsah a vplývalo kladne najmä na formovanie vzťahu k ruskému národu.

Jeho tvorba a osobnosť mali vplyv na štúrovcov, ale rozišiel sa s nimi v otázke spisovného jazyka. Bol stúpencom literárnej a jazykovej jednoty česko-slovenskej, ale v jej mene sa usiloval uplatniť slovenské prvky v češtine, čo vzbudilo odpor na českej strane.

Bol zberateľom a vydavateľom slovenských ľudových piesní, čím upozornil na veľké bohatstvo národnej kultúry. Je autorom viacerých teoretických prác, v ktorých dal vážne podnety ku kultúrnej spolupráci slovanských národov.
Bol činný aj ako náboženský spisovateľ. Ideológia mocne pôsobila na formovanie národno-osloboditeľského zápasu.

Na univerzite vo Viedni má spolu s ďalším tam pôsobiacim profesorom Karolom Kuzmánym pamätnú tabuľu, z autorskej dielne akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej, odhalenú roku 1998. Jeho telesné pozostatky boli roku 1904 prenesené do Prahy na Olšanský cintorín.

Svoje diela uverejňoval ak pod pseudonymami:Čechobratr Protištúrsky; J. K.

Pôsobenie
1819 evanjelický kazateľ, Budapešť
1849 poradca vlády a profesor slovanskej archeológie na univerzite, Viedeň

tvorba

Poézia
1811 – 12 Deploratio praesentis status Hungariae (Nárek nad súčasnými pomermi v Uhorsku)
1821 Básně Jána Kollára
1824 Slávy dcera ve třech zpěvích – Sála, Labe, Dunaj
1832 Slávy dcéra – nové vydanie s piatimi spevmi (I. Sála, II. Labe, Rén, Vltava, III Dunaj, IV. Lethe a V. Acheron
1834, 1835 Národnie zpievanky čili Písně světské Slováků v Uhrách
1836 rozprava O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými
1845 Díla básnická Jana Kollára ve dvou dílích

Próza
1822 Dobré vlastnosti národu slovanského
1843 Cestopis obsahujúci cestu do Horní Italie a odtud přes Tyrolsko a Bavorsko, se zvláštnym ohledem na slavjanské živly roku 1841 konanou
1950 Pamäti z mladších rokov života
1853 Staroitalia slavjanská
1863 Druhá cesta do Vlach

Polemický spis
1846 Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky.

Ostatné
1825 Čítanka alebo kniha k čítaní pro mládež ve školách slovanských v městech a deďinách
1826 Šlabikář pro dítky
1831 a 1844 Nedělní, sváteční i příležitostné Kázně a Řeči
1832 Výklad čili přímětky a vysvětlivky ku Slávy dceře
1834 – 35 Národnie zpievanky, čili Písně světské Slovákův v Uhrách jak pospolitého lidu tak i vyšších stavů
1836 O literárnej vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými

Biografia
Paměti z mladších let života

Editorské práce
1823 a 1827 Písně světské lidu slovenského v Uhrích 1-2 (spolu s P. J. Šafárikom)
1834 a 1835 Národnie zpievanky
1846 Hlasové o potřebě jednoty spisovného jszxks pro Čechy, Moravany a Slováky

Vedecké práce
1828 Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nárečí narodu slovenského
1830 Rozpravy o jmenách, počátkýách i starožitnostech národu slavského a jeho kmenů
1837 Über die literarische Wechselseitigkeit zwischen den verschiedenen Stämmen und Mundarten der slawischen Nation
1839 Sláva bohyně a původ jména Slawův čili Slovjanův
1853 Staroitalia slovjanská
1854 O literárnej vzájomnosti

Výbery
1862 – 63 Spisy Jána Kollára I-IV
1887 Sebrané drobné básně
1893 Výber z Kollárových básní
1946 Slávy dcera
1950 Pamäti z mladších rokov života
1952 Vlastenec
1953 Národnie zpievanky
1954 O literárnej vzájomnosti
1957 Slovník slavianskych umelcov