Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Prvým úspechom bolo nahranie úspešného debutu na doskách Slovenského národného divadla.
V roku 1963 sa však vydala na návštevu príbuzných do Viedne. Vo Viedenskej štátnej opere nemali v tom čase vhodný typ sopranistky do pripravovanej Čarovnej flauty, ktorej uvedenie sa v očiach tamojšej náročnej verejnosti vnímalo ako význačná udalosť kultúrnospoločenského života. Mladá talentovaná Slovenka neváhala a prihlásila sa na predspievanie. Výsledkom bolo okamžité angažmán.
Lucia sa vtedy ocitla pred nemalou dilemou. Na jednej strane stála obrovská príležitosť, na druhej návrat do Česko-Slovenska a pokračovať v snahe profesionálneho rastu. Zvíťazila prvá možnosť.
O svojich začiatkoch vo Viedni hovorí sama Lucia Poppová:
"Keď som pred komisiou predspievala, zhŕklo sa do sály celé divadlo. Potom takmer do večera som musela opakovane spievať na požiadanie tých znalcov, ktorí prišli neskôr a chceli tiež počuť, koho to spoza železnej opony vlastne angažovali. A ja som vďačne spievala.Prirodzene, po slovensky. Napokon ef-ká (efektné koloratúrne výšky) sú v slovenčine také isté ako v nemčine…"
Vo Víedni sa uplatňovala v Mozartovom repertoár, niekoľko rokov bola tiež členkov operného súboru v Kolíne nad Rínom, pravidelne hosťovala na mnohých iných významných scénach ako napríklad La Scala v Miláne, Covent Garden v Londýne, v Zurich, na mnohých uznávaných festivaloch.
Nezabudnuteľným zážitkom bol jej triumfálny debut v MetropilitanOpera v New Yorku v roku 1967.
Táto umelkyňa, ktorá sa vyznačovala svojou skromnosťou, pravidelne spolupracovala s najznámejšími dirigentmi našich čias (Herbert von Karajan, Leonardo Bernstein,...).
Po roku 1989 sa zásluhou Lucie Poppovej (v spolupráci s Petrom Dvorským a šéfom Opery SND Jurajom Hrubantom) podarilo nadviazať umeleckú spoluprácu medzi Bratislavou a Viedňou.
Z podujatí, ktoré prebehli v Bratislave, utkveli v pamäti najmä dve akcie. Na sklonku roku 1989 zorganizovalo Slovenské národné divadlo pamätné stretnutie s Luciou Poppovou. No a v nasledujúcom roku účinkovala v Slovenskej filharmónii s dirigentom lordom Yehudi Menuhinom na nezabudnuteľnom Koncerte bez hraníc. Rozpracované boli aj ďalšie pozoruhodné projekty. K ich realizácii už ale, žiaľbohu, nedošlo.
Všetky zamýšľané plány prekazila zákerná choroba, v dôsledku ktorej svetoznáma slovenská sopranistka s veľkým ľudským srdcom a dušou svoj duel so smrťou prehrala. Stalo sa tak v novembri 1993 v Mníchove. Miesto posledného odpočinku našla v Bratislave na Slávičom údolí.
Každoročne sa v Bratislave koná koncert na jej počesť Hommage a Lucia Popp v Slovenskej filharmónii.
OCENENIA Viedenksá štátna opera, Mnichovská opera - titul komornej speváčky
V roku 1989 získala čestné členstvo Viedenskej štátnej opery.