Prvým úspechom bolo nahranie úspešného debutu na doskách Slovenského národného divadla.
V roku 1963 sa však vydala na návštevu príbuzných do Viedne. Vo Viedenskej štátnej opere nemali v tom čase vhodný typ sopranistky do pripravovanej Čarovnej flauty, ktorej uvedenie sa v očiach tamojšej náročnej verejnosti vnímalo ako význačná udalosť kultúrnospoločenského života. Mladá talentovaná Slovenka neváhala a prihlásila sa na predspievanie. Výsledkom bolo okamžité angažmán.
Lucia sa vtedy ocitla pred nemalou dilemou. Na jednej strane stála obrovská príležitosť, na druhej návrat do Česko-Slovenska a pokračovať v snahe profesionálneho rastu. Zvíťazila prvá možnosť.
O svojich začiatkoch vo Viedni hovorí sama Lucia Poppová:
"Keď som pred komisiou predspievala, zhŕklo sa do sály celé divadlo. Potom takmer do večera som musela opakovane spievať na požiadanie tých znalcov, ktorí prišli neskôr a chceli tiež počuť, koho to spoza železnej opony vlastne angažovali. A ja som vďačne spievala.Prirodzene, po slovensky. Napokon ef-ká (efektné koloratúrne výšky) sú v slovenčine také isté ako v nemčine…"
Vo Víedni sa uplatňovala v Mozartovom repertoár, niekoľko rokov bola tiež členkov operného súboru v Kolíne nad Rínom, pravidelne hosťovala na mnohých iných významných scénach ako napríklad La Scala v Miláne, Covent Garden v Londýne, v Zurich, na mnohých uznávaných festivaloch.
Nezabudnuteľným zážitkom bol jej triumfálny debut v MetropilitanOpera v New Yorku v roku 1967.
Táto umelkyňa, ktorá sa vyznačovala svojou skromnosťou, pravidelne spolupracovala s najznámejšími dirigentmi našich čias (Herbert von Karajan, Leonardo Bernstein,...).
Po roku 1989 sa zásluhou Lucie Poppovej (v spolupráci s Petrom Dvorským a šéfom Opery SND Jurajom Hrubantom) podarilo nadviazať umeleckú spoluprácu medzi Bratislavou a Viedňou.
Z podujatí, ktoré prebehli v Bratislave, utkveli v pamäti najmä dve akcie. Na sklonku roku 1989 zorganizovalo Slovenské národné divadlo pamätné stretnutie s Luciou Poppovou. No a v nasledujúcom roku účinkovala v Slovenskej filharmónii s dirigentom lordom Yehudi Menuhinom na nezabudnuteľnom Koncerte bez hraníc. Rozpracované boli aj ďalšie pozoruhodné projekty. K ich realizácii už ale, žiaľbohu, nedošlo.
Všetky zamýšľané plány prekazila zákerná choroba, v dôsledku ktorej svetoznáma slovenská sopranistka s veľkým ľudským srdcom a dušou svoj duel so smrťou prehrala. Stalo sa tak v novembri 1993 v Mníchove. Miesto posledného odpočinku našla v Bratislave na Slávičom údolí.
Každoročne sa v Bratislave koná koncert na jej počesť Hommage a Lucia Popp v Slovenskej filharmónii.
OCENENIA
Viedenksá štátna opera, Mnichovská opera - titul komornej speváčky
V roku 1989 získala čestné členstvo Viedenskej štátnej opery.
|