Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
1871 - 1874 gymnázium, Revúca
1874 - 1875 gymnázium, Martin a Banská Bystrica
1875 - 1878 študoval na preparandii (niekdajší učiteľský ústav), Kláštor pod Znievom
1884 - 1885 gymnázium, Šopron (maturita)
1885 – 1893 Lekárska fakulta Karlovej univerzity, Praha
životopis
Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, pochádzal z rodiny slobodných sedliakov, tzv. šoltýsov.
Počas štúdia na lekárskej fakulte intenzívne literárne tvoril a aktívne pracoval v slovenskom akademickom spolku Detvan. Prejavil sa aj ako publicista (fejtóny o pražskom živote, divadelné kritiky, článok o oravskom hlade) a prekladateľ. Svetonázorovo aj umelecky dozrieval, vyrovnával sa s darvinizmom a s tolstojizmom, poznával nové estetické teórie a prúdy.
Po ukončení štúdia sa rozhodol uchádzať o miesto lekára v Dalmácii. Kontakt so Slovenskom udržiaval prostredníctvom listov a v Slovenských pohľadoch publikoval práce s dalmatínskou problematikou.
Jeho literárne dielo svojím rozsahom a svojou ideovo-umeleckou koncepciou presiahlo rámec národnej literatúry a začlenilo sa do širšieho kontextu. Patrí k najzávažnejším hodnotám slovenskej prózy. Prednosťou jeho spôsobu písania bol láskavý humor.
Aj keď odišiel na dlhé roky z domova, ostal verný poslaniu tvorcu národnej literatúry v širokej žánrovej škále – krátke črty, poviedky, rozsiahle novely, spoločenský román, románová kritika, cyklus historických románov, cestopisné črty, divadelné hry, fejtóny, literárnokritické a publicistické prejavy. Popri prevažujúcich motívoch z dedinského prostredia sa výrazne uplatnili aj témy študentské, pražské motívy, námety z Dalmácie, zo života jej vysťahovalcov v Južnej Amerike a v poprevratovom období aj historické témy. Bol iniciatívnym priekopníkom obdobia literárneho realizmu. Špecifickým významovo-štylistickým prepojením motívov osudu človeka, obrazu jeho prostredia, prírody a sily tradície v pravom slova zmysle vytvoril základnú a východiskovú líniu modernej slovenskej prózy.
Jeho telesné pozostatky sú uložené na Národnom cintoríne v Martine, kam ho previezli 28. 10. 1928 z národného cintorína Mirogoj v Záhrebe.
1893 lekár, Selca na Brači (Chorvátsko)
1906 odchod medzi chorvátskych vysťahovalcov do Antofagasta (Čile)
1907 - 1908 nemocničná prax v Santiagu
1908 lekár, Punta Arenas
1922 návrat do Chorvátska
1925 odchod do Južnej Ameriky
1926 návrat do Chorvátska
tvorba
1882 - 1884 Rukopisné práce:
Čo komu súdenô
Život – ľúbosť
Falošnosť
publikované obrázky
Na hradskej ceste
Čas tratí – čas platí
Máje
Pán majster Obšíval
Susedia
Realistické črty z dedinského prostredia:
Na jarmok
Dedinský jarmok
Na Ondreja
Hody
Hajtman
Obecné trampoty
1884 - 1886
Poviedky a črty
Z teplého hniezda
Panský hájnik
Na svitaní
O Michale
Ako sa kopú poklady
Pozor na čižmy
Veľkou lyžicou
Sviatočné dumy
Tri roje cez deň
1887 - 1903
Prózy
Na obecnom salaši
Z našej hradskej
Pred skúškou
Na stanici
1891 Regrúti
1887 Visitatio canonica
1892 Tichá voda
Poviedky
Preháňanky
Za ženou
Dedina v noci
1889 Mladé letá
1890 Keď báčik z Chochoľova umrie
1891 Na podkonickom bále
1891 Zakáša – darmo je!
1892 Koniec a začiatok
1892 Dve cesty
1892 Mišo
1892 Nie milí, nie drahí
1893 Dies irae ...
1886 Neprebudený
1903 Rysavá jalovica
Romány:
1903 - 1904 Dom v stráni
1926 - 1927 Mať volá 1 – 5
1898 V Dalmácii a Čiernej Hore
1923 Prechádzky po Patagónii
Žánrové obrázky z Braču 1896 Prvá zvada
1896 Svadba
1896 Parník
1897 Štedrý deň
1900 Baldo et comp.