1871 - 1874 gymnázium, Revúca
1874 - 1875 gymnázium, Martin a Banská Bystrica
1875 - 1878 študoval na preparandii (niekdajší učiteľský ústav), Kláštor pod Znievom
1884 - 1885 gymnázium, Šopron (maturita)
1885 – 1893 Lekárska fakulta Karlovej univerzity, Praha

Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, pochádzal z rodiny slobodných sedliakov, tzv. šoltýsov.

Počas štúdia na lekárskej fakulte intenzívne literárne tvoril a aktívne pracoval v slovenskom akademickom spolku Detvan. Prejavil sa aj ako publicista (fejtóny o pražskom živote, divadelné kritiky, článok o oravskom hlade) a prekladateľ. Svetonázorovo aj umelecky dozrieval, vyrovnával sa s darvinizmom a s tolstojizmom, poznával nové estetické teórie a prúdy.

Po ukončení štúdia sa rozhodol uchádzať o miesto lekára v Dalmácii. Kontakt so Slovenskom udržiaval prostredníctvom listov a v Slovenských pohľadoch publikoval práce s dalmatínskou problematikou.

Jeho literárne dielo svojím rozsahom a svojou ideovo-umeleckou koncepciou presiahlo rámec národnej literatúry a začlenilo sa do širšieho kontextu. Patrí k najzávažnejším hodnotám slovenskej prózy. Prednosťou jeho spôsobu písania bol láskavý humor.

Aj keď odišiel na dlhé roky z domova, ostal verný poslaniu tvorcu národnej literatúry v širokej žánrovej škále – krátke črty, poviedky, rozsiahle novely, spoločenský román, románová kritika, cyklus historických románov, cestopisné črty, divadelné hry, fejtóny, literárnokritické a publicistické prejavy. Popri prevažujúcich motívoch z dedinského prostredia sa výrazne uplatnili aj témy študentské, pražské motívy, námety z Dalmácie, zo života jej vysťahovalcov v Južnej Amerike a v poprevratovom období aj historické témy. Bol iniciatívnym priekopníkom obdobia literárneho realizmu. Špecifickým významovo-štylistickým prepojením motívov osudu človeka, obrazu jeho prostredia, prírody a sily tradície v pravom slova zmysle vytvoril základnú a východiskovú líniu modernej slovenskej prózy.

Jeho telesné pozostatky sú uložené na Národnom cintoríne v Martine, kam ho previezli 28. 10. 1928 z národného cintorína Mirogoj v Záhrebe.



1893 lekár, Selca na Brači (Chorvátsko)
1906 odchod medzi chorvátskych vysťahovalcov do Antofagasta (Čile)
1907 - 1908 nemocničná prax v Santiagu
1908 lekár, Punta Arenas
1922 návrat do Chorvátska
1925 odchod do Južnej Ameriky
1926 návrat do Chorvátska

tvorba

1882 - 1884 Rukopisné práce:

Čo komu súdenô
Život – ľúbosť
Falošnosť
publikované obrázky
Na hradskej ceste
Čas tratí – čas platí
Máje
Pán majster Obšíval
Susedia

Realistické črty z dedinského prostredia:

Na jarmok
Dedinský jarmok
Na Ondreja
Hody
Hajtman
Obecné trampoty

1884 - 1886

Poviedky a črty
Z teplého hniezda
Panský hájnik
Na svitaní
O Michale
Ako sa kopú poklady
Pozor na čižmy
Veľkou lyžicou
Sviatočné dumy
Tri roje cez deň

1887 - 1903

Prózy
Na obecnom salaši
Z našej hradskej
Pred skúškou
Na stanici
1891 Regrúti
1887 Visitatio canonica
1892 Tichá voda
Poviedky
Preháňanky
Za ženou
Dedina v noci
1889 Mladé letá
1890 Keď báčik z Chochoľova umrie
1891 Na podkonickom bále
1891 Zakáša – darmo je!
1892 Koniec a začiatok
1892 Dve cesty
1892 Mišo
1892 Nie milí, nie drahí
1893 Dies irae ...
1886 Neprebudený
1903 Rysavá jalovica

Romány:

1903 - 1904 Dom v stráni
1926 - 1927 Mať volá 1 – 5

Historické romány:

1929 Lukáš Blahosej Krasoň
1930 Bohumil Valizlosť Zábor

Románové kapitoly:

Košútky
Klbká
Pred pekný domec

Cestopisné črty:

1898 V Dalmácii a Čiernej Hore
1923 Prechádzky po Patagónii
Žánrové obrázky z Braču
1896 Prvá zvada
1896 Svadba
1896 Parník
1897 Štedrý deň
1900 Baldo et comp.

Divadelné hry:

1907 Komasácia (dráma)
1922 Bacúchovie dvor
1924 Obeta