1871 - 1874 gymnázium, Revúca
1874 - 1875 gymnázium, Martin a Banská Bystrica
1875 - 1878 študoval na preparandii (niekdajší učiteľský ústav), Kláštor pod Znievom
1884 - 1885 gymnázium, Šopron (maturita)
1885 – 1893 Lekárska fakulta Karlovej univerzity, Praha
|
Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr, pochádzal z rodiny slobodných sedliakov, tzv. šoltýsov.
Počas štúdia na lekárskej fakulte intenzívne literárne tvoril a aktívne pracoval v slovenskom akademickom spolku Detvan. Prejavil sa aj ako publicista (fejtóny o pražskom živote, divadelné kritiky, článok o oravskom hlade) a prekladateľ. Svetonázorovo aj umelecky dozrieval, vyrovnával sa s darvinizmom a s tolstojizmom, poznával nové estetické teórie a prúdy.
Po ukončení štúdia sa rozhodol uchádzať o miesto lekára v Dalmácii. Kontakt so Slovenskom udržiaval prostredníctvom listov a v Slovenských pohľadoch publikoval práce s dalmatínskou problematikou.
Jeho literárne dielo svojím rozsahom a svojou ideovo-umeleckou koncepciou presiahlo rámec národnej literatúry a začlenilo sa do širšieho kontextu. Patrí k najzávažnejším hodnotám slovenskej prózy. Prednosťou jeho spôsobu písania bol láskavý humor.
Aj keď odišiel na dlhé roky z domova, ostal verný poslaniu tvorcu národnej literatúry v širokej žánrovej škále – krátke črty, poviedky, rozsiahle novely, spoločenský román, románová kritika, cyklus historických románov, cestopisné črty, divadelné hry, fejtóny, literárnokritické a publicistické prejavy. Popri prevažujúcich motívoch z dedinského prostredia sa výrazne uplatnili aj témy študentské, pražské motívy, námety z Dalmácie, zo života jej vysťahovalcov v Južnej Amerike a v poprevratovom období aj historické témy. Bol iniciatívnym priekopníkom obdobia literárneho realizmu. Špecifickým významovo-štylistickým prepojením motívov osudu človeka, obrazu jeho prostredia, prírody a sily tradície v pravom slova zmysle vytvoril základnú a východiskovú líniu modernej slovenskej prózy.
Jeho telesné pozostatky sú uložené na Národnom cintoríne v Martine, kam ho previezli 28. 10. 1928 z národného cintorína Mirogoj v Záhrebe.
1893 lekár, Selca na Brači (Chorvátsko)
1906 odchod medzi chorvátskych vysťahovalcov do Antofagasta (Čile)
1907 - 1908 nemocničná prax v Santiagu
1908 lekár, Punta Arenas
1922 návrat do Chorvátska
1925 odchod do Južnej Ameriky
1926 návrat do Chorvátska
|
Encyklopédia Slovenska, III. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1977; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Drahoslav Machala: Majstri slova, Perfekt 2002; spracovala Viola Tóthová |