J.Valach: Zlé rozhodnutia dopadajú na občanov slovenskej aj maďarskej národnosti

Profesionálnu kariéru venoval energetike, konkrétne výstavbe významného energetického diela, ktoré zásadne zmenilo charakter nitrianskeho regiónu – Atómové elektrárne Mochovce. Táto stavba formovala jeho profesný aj osobnostný rast. V súčasnosti je kandidátom na predsedu nitrianskeho samosprávneho kraja.

Pracovali ste dlhé roky v energetike, boli ste riaditeľom atómovej elektrárne v Mochovciach, ako sa dajú všetky riadiace schopnosti využiť na riadenie VÚC? Sú podľa vás dostatočné?
Ak majú kandidovať iba ľudia, ktorí už vo VÚC pôsobili, tak sa potom voľby nemusia robiť vôbec. VÚC funguje len prvé obdobie a je len niekoľko ľudí, ktorí majú s tým skúsenosti. Keďže vidím rezervy v riadiacej práci, hlavne pri fungovaní úradu VÚC, tak si myslím, že je potrebné, aby došlo k zmene štýlu riadenia a aj k zmene ľudí. Úrad sa nedá riadiť tak, že sa dotiahne do patovej situácie.

Ako si to konkrétne predstavujete? V čom sú teraz nedostatky a ako ich chcete zmeniť?
Návod nedám. Nie som zástancom toho, že funkcia nezávisí od človeka. Dnes sa nitriansky kraj dostal do patovej situácie, stále sa len odvolávame na Maďarov, ale treba vychádzať z toho, že v tomto regióne budú vždy žiť občania slovenskej aj maďarskej národnosti a treba zlepšiť ich spolužitie. Moja cesta bude v komunikácií s týmito ľuďmi. Nie som národnostne zaťažený, takže budem hľadať cestu ako posúvať kraj dopredu, a nie ho blokovať.

Zdá, že národnostná otázka je hlavne aj otázkou kandidátok a vytvárania akýchsi slovenských koalícií len z princípu.
V Nitre to nie je o politických stranách. SMK je účelovo vytvorené a zhromažďuje ľudí od ľavice po pravice, lebo vedeli, že keby ich pustili do iných strán, tak by nepresadili svoje požiadavky. A preto aj v nitrianskom samosprávnom kraji sa neprihliadalo na názorové rozpory, či sa jedná o ľavicového, pravicového alebo stredového občana, ale išlo o oslovenie slovenského občana. Vyvolať uňho pocit zodpovednosti a národnú identitu tak, aby išiel voliť poslanca slovenskej národnosti.

Keby bola zostava kandidátky na vás, bola by zmiešaná?
To technicky nie je možné. Musela by tu byť nejaká veľmi silná organizácia, ktorá by vedela osloviť ľudí, ale my nie sme v demokracii ešte tak ďaleko, aby sme išli voliť mimo politických strán. Stále sa musíme schovávať za nejakú politickú stranu.

Kandidujete ako nezávislý na predsedu do VÚC? Beriete to ako výhodu alebo nevýhodu?
Predseda VÚC by nemal byť politicky orientovaný, pretože je tu pre všetkých občanov a mal by komunikovať so všetkými občanmi bez ohľadu na to, v akej politickej strane sú alebo nie sú. Svoju nezávislosť preto v tomto prípade považujem za výhodu.

Aká bola vaša osobná motivácia prijať túto kandidatúru?
Nebol to len Smer-SD, ktorý ma oslovil a chceli zužitkovať moje skúsenosti z riadenia v hospodárskej oblasti, ale boli to aj zástupcovia iných politických strán, ktorí ma poznali ako človeka a aj ako manažéra. Oslovovali ma, či som ochotný svoje schopnosti použiť aj pre potreby samosprávy. Je to pre mňa výzva, lebo si myslím, že v hospodárskom riadení som dosiahol niečo, na čo môžem byť hrdý.

Myslíte si, že postavenie regiónov je dostatočné aj vzhľadom k financiám a kompetenciám?
Určite nie, lebo zákon o VÚC je deravý a nedotiahnutý. To spôsobuje aj problémy pri riadení samosprávnych krajov. Súčasné postavenie regiónov považujem za nevyvážené, pretože na jednej strane majú obrovskú zodpovednosť, ale kompetencia takmer žiadne. Je potrebné prehĺbiť spoluprácu medzi regionálnou a komunálnou samosprávou, lebo tu v nitrianskom regióne blízka spolupráca medzi VÚC a komunálnou samosprávou nefungovala. Zákon síce hovorí, že VÚC majú zastupovať a chrániť záujmy obyvateľov kraja, ale v podstate kraj nemá vlastných obyvateľov, lebo ich majú obce. Preto je aj mojím programom zlepšiť spoluprácu so starostami a zosúladiť koncepciu celého regiónu s koncepciami jednotlivých regiónov a miest.

Aké sú priority Vášho volebného programu?
Základnou prioritou je nájsť spoluprácu medzi regionálnou a komunálnou samosprávou. Potom sa budem snažiť presviedčať, ceste nevedie cez zbavovanie sa nástrojov na zodpovednosť, lebo zodpovednosti sa nezbavím. Ak sa zbavím zodpovednosti, tak potom je ťažké žiadať zodpovednosť od druhých.

Ako si predstavujete riešenie nezamestnanosti, vytváranie nových pracovných miest, budovanie infraštruktúry a prilákanie investorov?
Určite najrozpracovanejšou investíciou je dostavba 3. a 4. bloku atómovej elektrárne v Mochovciach. Pritom elektrárne dokážu ponúknuť kvalifikované pracovné miesta. Nie sú to priemyselné parky, ktoré ponúkajú iba možnosť zamestnať sa nízkokvalifikovanej pracovnej sile, ale elektrárne ponúknu na krátke prechodné obdobie piatich-šiestich rokov možnosť práce pre širokú profesnú škálu ľudí.

A ďalšie priority?
Doprava. Nitra je z pohľadu dopravy poddimenzovaná. Nitriansky kraj je veľmi kritický, jednak prepojenie Nitra – Komárno a napojenie R1 Levice – Želiezovce - Šahy. Obidve trasy je potrebné budovať, ale je potrebné vytýčiť priority, ktorá z nich je dôležitejšia. Z hľadiska školstva je potrebné prispôsobiť ponúkaný sortiment škôl dopytu trhu práce. Musíme zistiť aké sú požiadavky regiónu a podnikateľov. Zároveň je potrebné rokovať so školami, ktoré by mali pripravovať nové profesné odbory, aby pripravovali mladých ľudí na novopožadované profesie.

Spomínali ste dostavbu 3. a 4. bloku. Ako si predstavujete ďalšie zahraničné investície?
Nitriansky kraj bol vždy orientovaný agrárne, musíme však nájsť aj zhodnotenie pôdy a plodín, priamo tu v nitrianskom regióne. Prilákať nové technológie, biotechnológie. Aby sme ponúkli miesta ľuďom, ktorí sú absolventmi Poľnohospodárskej univerzity. Obnoviť zdroje a dotiahnuť sem niekoho, kto vie rozvinúť toto smerovanie a využitie polohy nitrianskeho kraja a tak by bolo zhodnotené podstatne vyššie.

Zdá sa, že mnohé krajiny sa rozhodli upustiť od jadrového programu, Slovensko plánuje odstaviť dva bloky v Bohuniciach. Nehrozí, že budeme nakupovať energiu od iných krajín?
Mnohé štáty prehodnocujú program jadrovej energetiky a potrieb energie a ekologických potrieb energie. Nehovorím, že to je jediná cesta, ale zatiaľ alternatívne zdroje nepokryjú potrebu. Sú to iba doplnkové zdroje, ktoré nemôžu byť silnými zdrojmi. Priemysel musí byť zapojený na silné stabilné zdroje, ktoré musia fungovať stále.

Spoločnosť čelí obrovskému problému s otepľovaním atmosféry a je potrebné sa nad tým zamyslieť, zvažovať výrobu na úrovni palív fosílnych, tekutých alebo plynných. Všetky sú primárnym zdrojom kysličníka uhličitého, teda naozaj jedinou alternatívou je rozvoj jadrovej energetiky. Sú to vyspelé krajiny, ktoré obnovujú jadrový program a aj krajiny ako Čína s vysokým počtom obyvateľstva nemajú inú možnosť. Závery z konferencií hovoria jasne: priemyselné využitie zdrojov na úrovni jadrovej syntézy je možné až koncom tohto storočia.

A čo bezpečnosť?
Keď porovnáte jadrový program s inými spôsobmi výroby, je to najbezpečnejšia výroba.

Myslíte si, že ľudia sú dostatočne informovaní v prípade krízovej situácie?
Myslím, že ľudia sú podstatne lepšie informovaní ako boli. Každý má možnosť vyžiadať si nekonečné množstvo informácií. Je tu len to, či som ochotný prijímať informácie alebo som len pštrosom a dám hlavu do piesku.

Neuvažovali ste v súvislosti s rozvojom školstva o nejakej špeciálnej príprave žiakov v prípade krízovej situácie ako sa chrániť?
Zaujímavá myšlienka. Patrí to skôr do pôsobnosti civilnej bezpečnosti. Otázka bezpečnosti obyvateľov sa dostala na vedľajšiu koľaj. Veľmi pomaly si začíname uvedomovať, že to nemusí byť teroristický útok, ale môže to byť živelná pohroma a až potom zistíme ako nám nefungujú takéto zabezpečenia. Týka sa to aj nemocníc. Ich vedenie prevzali neziskové organizácie, ktoré znižujú počty lôžok, ale zodpovednosť v prípade ohrozenia obyvateľov zostala na samospráve. Hlavne v súvislosti s plnením úloh Rady obrany štátu vo väzbe na bezpečnosť obyvateľstva, by som žiadal prehodnotenie tejto situácie.

Centrom vzdelávania v oblasti jadrovej energetiky je Praha a sčasti aj Bratislava. Neuvažovali ste nad čiastočným presunutím pracovísk aj do nitrianskeho regiónu?
Elektrárne potrebujú rôznych špecialistov a tí sú na rôznych univerzitách, myslím si, že na Fakulte elektrotechniky a informatiky je dostatočná príprava takého počtu ľudí, aký si vyžadujú počty elektrární.

Je odovzdávanie skúseností dostatočné?
My sme mali obrovské šťastie, že sme mali výborných učiteľov, ktorí rástli so stavbami ako Bohunice, Dukovany. Som presvedčený o tom, že máme kvalifikovaných ľudí, ktorí by vedeli manažovať dostavbu 3. - 4. bloku bez vonkajšieho dozoru.

Nakoľko reálne vidíte dostavbu tretieho bloku?
Myslím si, že by bolo lepšie, keby v privatizácii figuroval ČEZ, lebo na nich by bol väčší tlak. Aj ich pochopenie pre smerovanie jadrovej energetiky je podstatne na inej úrovni ako u ENEL-u. Bez energetiky sa nepohne, lebo je to základný strategický priemysel.

Čím je región Nitry špecifický, odlišný?
Nitru ponímam ako kolísku Slovanov a kultúry. Viaže sa na ňu najhlbšia história, v tomto regióne pôsobili vierozvestcovia Cyril a Metod. Jednou z mojich cieľov je preto stanoviť dlhodobú víziu nitrianskeho kraja, lebo takáto vízia nie je dopracovaná. Sú len koncepcie.

Čiže znamenalo by to vsadiť na kultúru, históriu a cestovný ruch?
Juh je bohatý na termálne pramene. Štúrovo, Podhájska, Patince, Komárno, v každom z týchto miest sú výdatné termálne pramene. Slovensko má obrovské bohatstvo, mali by sme dobudovať tento sektor a ponúknuť ho. Je to priestor pre zníženie nezamestnanosti, lebo tento priemysel by im priniesol zamestnanosť priamo do miest obyvateľom, kde žijú. Rozvoj služieb. Som presvedčený, že zlé rozhodnutia dopadajú rovnako negatívne na občanov slovenskej aj maďarskej národnosti. Verím, že sa nájde ochota komunikovať a posunúť región dopredu a urobiť niečo pre mladú generáciu, inak z neho odíde. To by mala byť výzva. Nevracať sa ku krivdám minulosti, ale pozerať sa dopredu.

Voľby do VÚC narážajú na problém malého záujmu občanov. Dá sa podľa Vás nejakým spôsobom ovplyvniť účasť na voľbách?
Všade kam chodím, tak nehovorím koho voliť, ale to, že treba ísť voliť. Je to naše prvoradé právo a mali by sme ho využívať. Viem, že je to ťažké, lebo ľudia sú znechutení politikou a kauzami okolo nej, ale verím, že to nemôže byť stav trvalý a večný, lebo to by nás mohlo skutočne zahubiť.



Jaroslava Milčíková a Michal Feik
- osobnosti.sk -