|
Pri príležitosti zahájenia prvého ročníka multimediálneho festivalu dvenedele.sk sme oslovili člena programovej rady tohto projektu, Adriana Rajtera - človeka, ktorý svojim mimoriadne iniciatívnym prístupom výrazne ovplyvňuje hudobné dianie na Slovensku. Vyvrcholením i jeho snáh prezentovať tie najpozoruhodnejšie a najinšpiratívnejšie diela súčasnej pôvodnej umeleckej tvorby, bola veľmi pestrá mozaika kultúrnych udalostí osobitého rázu. Festival sa konal v dňoch od 11. do 18. septembra 2005.
 Kde sa zrodila myšlienka zrealizovať festivalový projekt dvenedele.sk a prečo v multikultúrnom priestore?
Idea festivalu dvenedele.sk je podľa mojich informácií dieťaťom úvah spisovateľa a režiséra Silvestra Lavríka. Všetky umenia sú intenzívnou výpoveďou o prítomnosti - myslím, že to je dostatočne silný dôvod usporiadať takýto festival, obzvlášť, ak taký u nás dosiaľ neexistoval.
Myšlienka však nie je zase až taká novátorská. Vo svete je kreatívnych, širokozáberových podujatí neúrekom, stačí zájsť len do neďalekej Viedne...
Čo bolo pre Vás inšpiráciou a v čom vidíte základný cieľ svojho úsilia?
Inšpiráciou bol svet našej prítomnosti, so všetkými svojimi plusmi i mínusmi a samozrejme aj kvalita a šírka slovenskej pôvodnej tvorby, ktorá však u nás má neľahkú pozíciu. Cieľ úsilia? Napríklad vytvoriť príležitosť na zastavenie a zamyslenie sa, aspoň krátku zmenu rytmu, meditáciu, radosť, tanec v priestore a čase, ktorý žiaľ je nastavený veľmi odlišne a týmto veciam vo všeobecnosti nepraje...
Aké sú Vaše očakávania? Myslíte si, že naša spoločnosť, ktorá vo výraznej miere prepadla fenoménu reality show ešte potrebuje tento druh spoločenského vyžitia?
Naučil som sa nemať očakávania, o to viac ma potom tešia prípadné pozitívne reakcie. Verím, že fenomén reality show je dočasný, že povrchnosť nemôže zvíťaziť na celej čiare, že ľudia predsa len pocítia, že im niečo chýba. Nejde len o spoločenské vyžitie, ktoré v tomto kontexte vnímam skôr ako sprievodný fenomén. Umenie je fascinujúcim médiom spojenia a prepojenia človeka s celým okolitým svetom, myslím, že bez neho by človek nebol človekom.
 Myslíte si, že dnes, keď verejnosť koketuje s myšlienkou akejsi spoločnej európskej identity, je otázka pôvodnosti dôležitá?
Odpoviem otázkou: čo by bola moderná Európa bez Homéra, Vergília, Michelangela, Leonarda da Vinciho, Monteverdiho, Shakespeara, Bacha, Cervantesa, Beethovena, Goetheho, Mozarta, Chopina, Liszta, Debussyho, Rilkeho, Flauberta, Kafku, Eisentsteina, Bergmanna, Tarkovského.....?
Členov programovej rady je niekoľko. Juraj Čarný za výtvarné umenie, Alexandra Gojdičová - dokumentárny film, Silvester Lavrík - divadlo, performance, rozhlas, Adrián Rajter - hudba, popscéna, Miroslava Vallová - literatúra, Miroslava Zajacová - animovaný film, Margit Garajszki - tajomníčka festivalu. Ako sa Vám spolupracovalo? Bolo zložité zjednotiť sa v názoroch na koncepciu?
Koncepcia bola od začiatku jasná: prezentácia kvalitnej pôvodnej tvorby vzniknuvšej na Slovensku v ostatných približne piatich rokoch, pričom bolo potrebné - ako pri všetkých podujatiach tohto druhu - zosúladiť termíny a zmestiť sa do rozpočtu. Myslím, že sa nám to podarilo na prvýkrát dobre, spolupráca bola príjemná. Cesta k lepšiemu je však nekonečná a verím, že sa po nej v ďalších ročníkoch budeme uberať...
Jedným z cieľov nášho portálu je zviditeľniť i tie menej známe osobnosti Slovenska. Ako hodnotíte túto iniciatívu? Mohli by ste definovať, čo považujete za kritérium osobnosti?
Myslím, že osobnosťou je každý, kto s otvoreným srdcom a mysľou, priamo a čestne žije svoj život a rozvíja svoj potenciál najlepšie ako dokáže a koná tak, aby jeho činy boli v súlade s blahom celku.
Váš otec, Ľudovít Rajter, sa nepochybne považuje za jednu z najvýraznejších dirigentských osobností Slovenska. V čom vidíte Vy jeho najväčšie kvality?
Môj otec bol profesionál a navyše žil tak, ako som to popísal v odpovedi na Vašu otázku o kritériách osobnosti. V tomto zmysle je pre mňa celoživotným vzorom a inšpiráciou.
Michala Mňahončáková | osobnosti.sk
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
