Žiadny výkrik slovenského zákonodarstva, lež bežná norma

Vnútropolitické dianie u nás z času na čas pripomína vriaci kotol. V súvislosti s prijatím novely zákona o štátnom jazyku nás zaujímala optika Jána Senka (SMER-SD), poslanca NR SR za zvolenský región, člena jej výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a člena výboru pre kultúru a médiá:

Možno si to nik neuvedomuje, ale v roku 1999 bol zákon o štátnom jazyku znefunkčnený. Zákon sa na území SR nedodržiaval a vznikali značné problémy najmä v národnostne zmiešaných oblastiach, a to aj pri používaní štátneho jazyka vo verejnom styku. Informácie sa poskytovali v jazyku národnostnej menšiny, mám na mysli maďarskú, a obyvatelia nielen väčšinovej slovenskej národnosti žijúci na tomto území, ale aj príslušníci iných národností nemali k nim prístup, keďže mnohí maďarský jazyk neovládajú. Išlo napríklad o informácie typu miestnej odstávky pitnej vody, elektriny či termínov vývozu komunálneho odpadu. Ani správny orgán, teda ministerstvo kultúry, nemalo žiadnu páku, aby vynútilo na tomto území dodržiavanie zákona o štátnom jazyku, keďže z neho boli vylúčené sankcie, a ocitlo sa v tomto prípade vlastne v úlohe prosebníka o jeho uplatňovanie. Aj to sú dôvody, prečo sa jazykový zákon dostal teraz do NR SR a prečo sa snažíme o to, aby bol funkčný a v praxi vymožiteľný, nakoľko je jeho úloha veľmi dôležitá. Štátny jazyk na území republiky plní totiž úlohu informačného média, prostredníctvom ktorého má každý občan SR právo dostať informáciu, týkajúcu sa verejného záujmu i jeho osoby zvlášť. Plní teda úlohu jednotného dorozumievacieho prostriedku a zároveň aj integrujúcu úlohu na území Slovenskej republiky. Zákon tiež umožňuje, aby túto informáciu dostal každý občan SR aj v inom než štátnom jazyku. Myslím si, že na tom nie je nič zlé. Aj Švédsko koncom mája prijalo jazykový zákon s takými ustanoveniami, že každý občan tejto krajiny musí ovládať štátny jazyk, teda švédčinu, a to spôsobom, aby sa mohol v spoločnosti uplatniť a zároveň, aby si mohol uplatňovať svoje práva. Nechápem teda, prečo by právna norma v podobnom duchu nemala platiť aj na našom území. V SR žije niekoľko národnostných menšín a etník a v tomto prípade zákon dáva zadosť i Ústave SR, ak hovorí, že na území SR je štátnym jazykom slovenský jazyk. V súvislosti s jeho uplatňovaním musím upozorniť na fakt, že zo strany niektorých médií je tento zákon zámerne znevažovaný. Akoby zabúdali, že štátny jazyk je jednou zo základných ústavných hodnôt. A to nie je výmysel SR, to je východiskový rámec judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v niektorých prípadoch hodnotí, že používanie jazyka má slúžiť na odovzdávanie a prijímanie informácií bez prekážok nielen v súkromnom, ale aj verejnom živote. Na druhej strane uznáva, že úradný alebo štátny jazyk je pre jednotlivé štáty jednou zo základných ústavných hodnôt a dáva ich na úroveň národného územia, organizačnej štruktúry a národnej vlajky.
Zaznamenali ste výhrady voči novele aj zo strany inej než maďarskej národnostnej menšiny? A tiež inej krajiny EÚ okrem Maďarska?
- Návrh zákona o štátnom jazyku bol predmetom rokovania aj v Rade vlády pre menšiny. Zástupcovia všetkých menšín ho podporili a privítali, okrem maďarskej. Zástupcovia SMK súhlasili s mnohými pozmeňovacími návrhmi, ktoré som predkladal a ktoré mali za cieľ zosúladiť štátny jazyk so správou, ktorú v roku 2006 aj s odporúčaniami zanechala expertná skupina ministrov Rady Európy. Možno aj predstavitelia SMK boli zaskočení tým, ako sme sa s týmito otázkami dokázali vysporiadať, avšak po skončení rokovaní vo výbore pre kultúru a médiá sme opäť počúvali z ich strany tie isté výhrady a spôsoby komunikovania s verejnosťou a predovšetkým neustále poukazovanie na možné porušovanie práv národnostných menšín či menšiny na území našej republiky. To sa mi nepáčilo, chápem a cítim to tak, že posilňovanie maďarstva na úkor slovenského národa na zmiešanom území je jednoducho o oslabovaní slovenskej štátnosti. Zo strany iných krajín EÚ neviem o žiadnych kritických ohlasoch, treba si totiž uvedomiť, že nielen SR, ale aj iné štáty si upravujú postavenie štátneho jazyka na svojom území. Ústavnou formou je to zakotvené v Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku i Bulharsku a formou špeciálneho zákona v Slovinsku, Poľsku, Francúzsku, Maďarsku, Lotyšsku či Švédsku. Nejde teda o žiadny výkrik slovenského zákonodarstva, je to bežná norma, ktorá ale plní veľmi dôležitú úlohu v spoločnosti. Úlohu jednotného dorozumievacieho prostriedku vo verejnom styku. Nie je o potláčaní iných jazykov, ale o postavení a o nezastupiteľnej úlohe slovenčiny vo verejnom živote.
Máte naporúdzi osobitné posolstvo pre svojich zvolenských voličov?
- Chcem využiť túto príležitosť a poďakovať sa všetkým, čo v nedávnych dňoch prijali pozvanie našej okresnej organizácie na zájazd na Devín v súvislosti so štátnym sviatkom sv. Cyrila a sv. Metoda. Možno aj tieto oslavy poukázali na to, aké dôležité je pestovať si kultúru a svoj jazyk. Napokon nielen jazyk, ale i písmo dovoľovalo slovanstvu a Slovákom prežiť tisícročie, aby sa ťažkou cestou dopracovali pred vyše 16 rokmi k svojej štátnosti demokratickou cestou. Zvolenčanov chcem pozvať aj na oslavy 65. výročia SNP, ktoré organizujeme vo Zvolene pod zámkom 28. augusta. (ben)

Zdroj.:Zvolenské noviny č. 28, 13. júla 2009, 8. strana