Doktor Jozef Tiso sa narodil v roku 1887 vo Veľkej Bytči, v rodine Jozefa Gašpara Tisu a Terézie Tisovej. Od roku 1894 navštevoval cirkevnú ľudovú školu vo Veľkej Bytči, o štyri roky neskôr prešiel do nižšieho štvorročného gymnázia v Žiline, v štúdiu pokračoval na piaristickom gymnáziu v Nitre a od roku 1906 navštevoval Univerzitu vo Viedni. V roku 1911 úspešne zložil rigorózne skúšky a získal doktorát z teológie.
V roku 1910 bol košickým biskupom Dr. A. Fischerom-Colbriem vysvätený za kňaza. Obdobie rokov 1910 – 1914 prežil ako kaplán v Oščadnici, Rajci a Bánovciach nad Bebravou, v rokoch 1914 a 1915 pôsobil ako poľný kurát pri 71. pešom pluku rakúsko-uhorskej armády v Halíči a nasledujúce trojročné obdobie ako spirituál seminára a profesor náboženstva v Nitre.
V 1918 sa zúčastnil na zriaďujúcom zhromaždení Slovenskej ľudovej strany v Žiline.
V roku 1921 získal nižšiu hodnosť "tajného pápežského komorníka" s titulom Monsignore.
Počas svojho života pôsobil tiež ako profesor morálnej a pastorálnej teológie, biskupský tajomník v Nitre, farár a neskôr dekan v Bánovciach nad Bebravou, poslanec Národného zhromaždenia v Prahe za HSĽS, minister zdravotníctva a telovýchovy v tzv. panskej koalícii.
Funkciu podpredsedu HSĽS zastával v rokoch 1930 až 1938, o rok neskôr predsedal slovenskej autonómnej vláde. Po smrti Andreja Hlinku bol poverený vedením strany ako jej prvý podpredseda. Za predsedu bol zvolený na riadnom zjazde HSĽS 30. septembra 1939. V októbri toho roku bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky a v tejto funkcii zotrval do roku 1945.
V roku 1945 bol po krátkom pobyte v nemeckom exile vydaný do ČSR a 28. októbra bol uväznený. Národným súdom bol odsúdený na trest smrti povrazom, ktorý bol vykonaný 18. apríla 1947 v Bratislave.
V rodnej Bytči má zriadenú pamätnú izbu, ktorá v súčasnosti prechádza rekonštrukciou. Začiatkom roka 2007 bola expozícia doplnená pôvodným nábytkom z domu rodiny Tisovcov.
Rodný dom Jozefa Tisa sa nachádza na ulici 1. mája 35/4.
|