„V starobe človek potrebuje optimizmus, ak ju má prežiť.“

1945 - 48 Drtinovo gymnázium, Praha
1848 - 49 Dievčenské gymnázium, Bratislava
1950 Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava (popri zamestnaní; štúdium nedokončila)

Detstvo prežila striedavo v Čechách a na Slovensku. Ako deväťročná odišla spolu s matkou z Protektorátu Čechy a Morava za otcom do Bratislavy. Do slovenskej literatúry vstúpila po páde kultu osobnosti. Je spisovateľkou, ktorá patrí medzi najdiskutovanejšie a najčítanejšie slovenské autorky z obdobia 60-tych rokov a výraznou prozaickou osobnosťou Generácie 56. Bola profilovou autorkou Mladej tvorby. V tomto časopise spolu s ďalšími mladými autormi výrazne začali presadzovať literatúru všedného dňa, a to témy, ktoré dokázali svojou civilnosťou, spontánnosťou, novým jazykom a najmä novým videním skutočnosti osloviť mladých čitateľov. Jej poviedky, publikované aj v Kultúrnom živote a ďalších časopisoch sú tematicky i štylisticky objavné. Jej jazyk sa vyznačuje expresívnosťou, s využitím hovorovej vrstvy jazyka vrátane mestského a študentského slangu. Príbehy sú prestúpené iróniou a sebairóniou rozprávača.

Z politických dôvodov bola prepustená z redakcie, degradovaná a mala zákaz publikovať. Po politickom uvoľnení v roku 1958 prestalo aj pre ňu platiť publikačné embargo. Pôsobila ako novinárka a spisovateľka na voľnej nohe.

Jej čitateľsky najúspešnejšia novela z knižného debutu Nylonový mesiac sa stala aj predlohou pre rovnomenný film a predznamenala nástup feministických tém do slovenskej, ale i českej prózy (jej poviedky a ich knižné vydania vychádzali paralelne aj v Čechách).

Svojím nekonvenčným pohľadom na tabuizovanú oblasť erotických vzťahov medzi ženou a mužom a slobodou voľby v týchto vzťahoch, vyvolala búrlivú polemiku, ktorá vyústila do mimoliterárnych spochybnení mravnej bezúhonnosti nielen jej hrdinky, ale aj jej samej.

V jej prozaických dielach dominuje jednoznačne humor, fantázia, živý detský jazyk. Účinne spojila poetický obraz života detí s jeho poznávacím aspektom. Pri fabulovaní príbehov pre deti využíva žánrové postupy detektívky, dobrodružnej, ale aj náučnej literatúry.

V roku 1968, kedy bola na tvorivom vrchole a jej diela sa stretávali s neochabujúcim čitateľským záujmom, emigrovala do Kanady a jej rodina sa usadila v Toronte. Režim ju za to potrestal vylúčením z literárneho života - prestali sa vydávať jej knihy a normalizačná kritika vyradila jej meno a dielo zo slovenskej literatúry. Napriek tomu, že jej tvorba zmizla z učebníc, knižníc a kníhkupectiev, mnoho čitateľov, najmä žien, na ňu nezabudlo. V Kanade autorsky najskôr spolupracovala s viacerými divadelnými skupinami, neskôr sa venovala písaniu próz.

Návrat do slovenskej literatúry, do kontextu modernej slovenskej prózy, predstavujú v 90. rokoch reedície jej detských kníh, výber z jej poviedkovej tvorby zo 60. rokov a poviedky, ktoré vznikli v rozmedzí 70. až 90. rokov v Kanade. Sú to príbehy o ženách, tematicky zväčša kotvia už v kanadskej (americkej) realite, ale svojím životným a citovým zázemím sú ich hrdinky spojené so svetom, v ktorom sa formovalo ich vnímanie života a zdedených mravných hodnôt.

V roku 2003 sa vrátila aj k detskému čitateľovi. Na Slovensku vydala rozprávkový príbeh Minka a Pyžaminka.

Rozmanitými žánrovými formami pokryla čitateľský záujem od predčitateľského cez mladší i starší školský vek až po obdobie puberty a dospievania. Podľa ohlasov bola odvážna v nastoľovaní problémov, originálna v ich výrazovej transformácii a stala sa symbolom mladosti, odvahy, činu. Označili ju za hovorcu nielen vlastnej generácie, ale všetkých, ktorí túžili po slobodnom tvorivom živote, po skutočnej spoločenskej spravodlivosti.

Pôsobenie
1950 Slovenský rozhlas
1954 – 56 redaktorka v denníku Smena (z politických dôvodov prepustená)
1956 Záhradnícke a rekreačné služby mesta Bratislavy
Od 1959 sa profesionálne venuje literárnej tvorbe
1968 emigrovala do Kanady
1971 vylúčená zo Zväzu slovenských spisovateľov
1975 pôsobila v slovenskom vysielaní Medzinárodnej rozhlasovej kanadskej služby CBC v Montreale
1976 redigovala krajanský časopis Čechov a Slovákov Nový domov, Toronto
1978 – 89 pracovala pre známe exilové nakladateľstvo Josefa Škvoreckého 68 Publishers
1988 presťahovala sa z Toronta do univerzitného mestečka Guelph v kanadskej provincii Ontario, kde žije aj v súčasnosti

Ocenenia
1961 Cena Vydavateľstva Slovenský spisovateľ za najlepšiu prózu roka za novelu Nylonový mesiac
1962 Cena vydavateľstva Mladé letá za knihu Ohňostroj pre deduška
1963 Cena Fraňa Kráľa za najlepšiu prózu pre mládež za knihu Ohňostroj pre deduška
1963 Diplom čestnej listiny IBBY za literárne dielo Ohňostroj pre deduška
1964 Cena UNESCO – čestný diplom H. Ch. Andersena za knihu Ohňostroj pre deduška
1968 Cena vydavateľstva Mladé letá za najlepšiu prózu roka za knihu Môj skvelý brat Robinzon
1969 Cena vydavateľstva Mladé letá za jazykové majstrovstvo v literatúre pre deti za knihu Rozprávky z červenej ponožky (cena bola udelená po prvýkrát; knihu vzápätí zošrotovali)
1999 Cena Bibiany Trojruža za celoživotnú tvorbu pre deti
2006 Cena čitateľov denníka Sme v rámci literárnej ceny Anasoft litera 2005 za dielo Happyendy

tvorba

Próza
1961 Nylonový mesiac
1964 Jahniatko a grandi
1997 ... ako z gratulačnej karty (výber z próz)
2001 Svadba v Káne Galilejskej
2002 - 05 Happyendy

Próza pre deti
1961 Tóno, ja a mravce
1962, 1969 Ostrov kapitána Hašašara
1962, 1965 Ohňostroj pre deduška
1965 Daduška a jarabáč
1967 Ako si mačky kúpili televízor
1968 Môj skvelý brat Robinson
1969 Rozprávky z červenej ponožky
2003 Minka a pyžaminka
2003 Traja nebojsovia a duch Miguel

Preložené diela
Knihy z jej prvého tvorivého obdobia (1960 – 1968) vyšli v prekladoch do mnohých jazykov.
Nylonový mesiac (po česky 1961, nemecky 1962, maďarsky 1965, poľsky 1965, slovinsky 1966, estónsky 1968, nemecky 1996 v antológii Ich trage das Land)
Jahniatko a grandi (poviedky z tejto zbierky vyšli v antológiách poviedok Sieben Wurfel - po nemecky 1967, Seven Short Stories - po anglicky 1967, Opowiedenia Slowacke - po poľsky) Tóno, ja a mravce (po česky, maďarsky, poľsky)
Ostrov kapitána Hašašara (po česky, poľsky, maďarsky, rumunsky, nemecky)
Ohňostroj pre deduška (po poľsky, maďarsky, dánsky, fínsky, česky, nemecky. V roku 1972 vyšiel po francúzsky pod názvom Un merveilleux grand-pčre v nakladateľstve Rouge et Or. Odvtedy vychádzal v tomto vydavateľstve každoročne v ďalších vydaniach.)
Ako si mačky kúpili televízor (vyšli v 12 prekladoch v takmer všetkých európskych jazykoch)
Poviedky z prvých kníh vyšli v antológii Czech and Slovak Short Stories (1966 po anglicky); New Writing in Czechoslovakia (1969 po anglicky)
Po roku 1968 vychádzajú jej poviedky v antológiach Czech and Slovak Short Stories (po anglicky), Noveller Fra Tjekkoslovakiet (dánsky), New Writing in Czechoslovakia (anglicky), Paření (1976 česky v antológii vydavateľstva 68 Publishers)
Poviedka Kirké v antológii Canadian Fiction Magazine (1980 po anglicky) a v The Boundaries of Twilight (anglicky 1991)
Nylonový mesiac (úryvky) v antológii Ich trage das Land (po nemecky 1996)
Svadba v Káne Galilejskej (60-stranový fragment pod názvom Die Hochzeit) v antológii Die Liebe (po nemecky 1987)

bibliografia

Monografie a štúdie o autorke
Schrimpelová, M: Prítomnosť J. Blažkovej, In: Aspekt 1997, č. 1.
Mikula, V.: Slovník slovenských spisovateľov 2000.
Maťovčík, A.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia.
Sliacky, O.: Slovenskí spisovatelia pre deti A – L, Bibiana 2 – 3/2003.
Bžoch, J.: Putovanie v horúčkovitom sne. J. Blažková: Minka a Pyžaminka. SME, 24. 4. 2003, s. 17.
Bžoch, J.: Niekdajšia Blažková, SME, 14. 6. 2001, s. 8.