Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
V rodnom meste chodil do základnej školy i do gymnázia, kde roku 1946 aj zmaturoval. V tom istom roku sa zapísal na Prírodovedeckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Pre vážne zdravotné ťažkosti musel štúdium prerušiť. Roku 1948 si doplnil vzdelanie na Učiteľskej akadémii v Banskej Bystrici a začal pracovať ako učiteľ Strednej školy chlapčenskej a dievčenskej vo Zvolene. Vysokoškolské štúdium ukončil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave - odbor psychológia - v rámci Univerzity tretieho veku.
životopis
Narodil sa 4. júla 1926 vo Zvolene v rodine železničiara.
V rokoch 1949-1951 vykonával funkciu okresného osvetového inšpektora a neskôr, od roku 1960, pracoval ako vedúci redaktor okresných novín Naše slovo v Prievidzi. Zároveň redigoval literárny mesačník Rozlet, ktorý sa rozširoval v rámci Nitrianskeho kraja. Po územnej reorganizácii od roku 1961 pracoval ako zodpovedný redaktor Stredoslovenského vydavateľstva v Banskej Bystrici a vedúci redaktor kultúrnej revue Rozkvet, ktorá prezentovala tvorivú činnosť básnikov a prozaikov v kraji. Súčasne v tomto období vykonával aj funkciu predsedu Klubu autorov združených pri Stredoslovenskom vydavateľstve. Roku 1964 bol poverený vedením redakcie novovytvoreného týždenníka Stredoslovenský stavbár. Roku 1968 ho zvolili do funkcie riaditeľa matičného vydavateľstva Odkaz vo Zvolene. Po násilnej likvidácii vydavateľstva stratil zamestnanie a mal neoficiálny zákaz publikovania. Od roku 1971 sa venoval iba spisovateľskej práci.
Pre opätovné zhoršenie zdravotného stavu bol v rokoch 1974-1978 na invalidnom dôchodku. Potom sa presťahoval do Bratislavy a prijal miesto redaktora týždenníka Bojovník. Po spoločenských zmenách v roku 1989 obnovil tradíciu vydavateľstva Odkaz a pod tým istým názvom založil v Bratislave vydavateľstvo, ktoré sa pod jeho vedením orientuje na vydávanie pôvodnej slovenskej literatúry.
Prvé básne uverejňoval ako stredoškolák v časopisoch Nový rod, v školskom mesačníku Napred a počas SNP v Hlase národa pod pseudonymom Kvetoslav. Básnický debut Hľadanie mu vydal Samovzdelávací krúžok Ľ. Štúra pri zvolenskom gymnáziu r. 1946. Táto zbierka, ktorú ilustrovali jeho spolužiaci Oto Juráš a Viliam Dindeský, vyvolala ďalšiu tvorivú aktivitu študentov. Roku 1948 mu Edícia Literárnej skupiny mladej slovenskej generácie v Bratislave vydala druhú zbierku Prúd času, ktorý neodteká. Umelecký posun autora znamenala zbierka Ako prší noc (1963). V zbierke Kvet v čiernom (1967) položil dôraz na spojenie klasickej formy s novými výrazovými prostriedkami. Toto úsilie dominuje aj v zbierke Chvenie (1990), vydanej v náročnej grafickej úprave, i v básnickej skladbe Listy Bohu (1991). V zbierke Liečenie milovaním (1994) autor prostredníctvom starého básnického útvaru rispetu vyznáva lásku a úctu žene, milenke, manželke a matke. Výber z básnickej tvorby L. Fuchsa vyšiel pod názvom Ponáram sa do tvojich plytčín (1995). Až na dno ľúbosti načrel básnik v zbierke Som, keď som s tebou (1998).
Pre deti a mládež vydal knihy próz Dúha nad riekou (1990), Tajomstvo rybárskeho ostrova (1991) a zbierku veršov pre najmladších čitateľov Ako sa lovia rýmy (1994). Je autorom veršovanej komédie Podvody spod vody (1989). Knižnú podobu dostala aj Fuchsova psychologická štúdia Sila súladu (1995), ktorá vyšla aj v rozšírenom vydaní pod názvom Tajomstvo ducha (1997).
tvorba
Hľadanie, roku 1946
Prúd času, ktorý neodteká, roku 1964
Ako prší noc, roku 1963
Kvet v čiernom, roku 1967
Chvenie, roku 1990
Liečenie milovaním, roku 1994
Korene, roku 1985
Listy Bohu, roku 1991
Úskalím duše, roku 1999
Ponáram sa do tvojich plytčín, roku 1995
Strom vo vás rastie, roku 1996
Som, keď som s tebou, roku 1997
Čo nás naučili zvieratká, roku1990
Ako sa lovia rýmy, roku 1994
Dúha nad riekou roku 1990
Tajomstvo rybárskeho ostrova, roku 1991
Diagnóza, roku 2000
Podvody spod vody, roku 1989
Sila súladu, roku 1995