Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Bol slovenský futbalový brankár hrajúci za tímy Křídla vlasti Olomouc, Slovan Bratislava a Lokomotíva Košice. Hrával aj za Česko-Slovensko, s ktorým získal na Majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962 druhé miesto.
Práve vďaka jeho výkonu sa česko-slovenské mužstvo dostalo až do finále a Schrojf sa stal najlepším brankárom šampionátu.
Klubová kariéra:
Vildo Schrojf sa narodil v Prahe, kde začal hrať medzi dospelými v klube Admira Praha XIII. (1949 - 1952).
Po vojenskej základnej službe, ktorú absolvoval ako brankár v Křídlach vlasti Olomouc, hral od roku 1955 desať sezón v Slovane Bratislava. Do Slovanu prišiel v čase, kedy tréner Leopold Šťastný budoval nové mužstvo, ktoré malo nadviazať na úspechy tímu z konca štyridsiatych rokov. Schrojf bol desať rokov prvým brankárom mužstva a ešte roku 1955 dopomohol klubu k zisku majstrovského titulu.
Svoju poslednú sezónou na Slovensku absolvoval v Lokomotíve Košice. Schrojf odohral celkom 240 ligových zápasov a ako zaslúžilému reprezentantovi mu umožnili v roku 1967 odchod do zahraničia, kde hral v Austrálii za Sláviu Melbourne a neskôr od roku 1973 do 1977 pôsobil ako hrajúci tréner v ASV Kittsee.
Reprezentácia:
Debutoval 4. októbra 1953 v Prahe v nešťastnom zápase proti Maďarsku, keď na druhý polčas vystriedal Imricha Stacha. Dostal len jeden gól. Česko-Slovensko nakoniec prehralo 1-4.
Svoj vrchol zažil na MS v Čile v tíme vedenom Rudolfom Vytlačilom, kedy sa Česko-Slovensko ako najúspešnejšie európske mužstvo dostalo prekvapivo až do finále práve vďaka Schrojfovmu výkonu. Ani španielske, maďarské či brazílske hviezdy ho nedokázali prekonať a v semifinále proti Juhoslávii inkasoval len raz. Pamätný zostal najmä štvrťfinálový zápas so skvelým maďarským tímom, po ktorom ho vďační spoluhráči vyniesli na rukách z ihriska. Tento "futbalový Verdun," v ktorom "šesťruký" Vildo podal v skutku neuveriteľný výkon a zaslúžil si uznanie i obdiv celého sveta, skončil pre čs. tím najtesnejším víťazstvom 1-0. Vratké športové šťastie sa mu však postavilo chrbtom práve vo finále, kedy Česko-Slovensko dva razy inkasovalo po chybe brankára. Napriek tomu však Schrojf celkom zaslúžene získal ocenenie najlepšieho brankára majstrovstiev. Schrojf sa tiež podieľal na úspechu česko-slovenského národného mužstva na prvých ME v r. 1960, kde skončilo tretie, a s reprezentáciou sa rozlúčil v kvalifikácie na MS roku 1966.
Celkovo reprezentoval svoju krajinu na troch majstrovstvách sveta, čo do teraz žiaden čs. brankár nezopakoval.
Ocenenia:
Zoznam 50 najvýznamnejších osobností vyhlásených Európskou futbalovou úniou
Najlepší brankár Majstrovstiev sveta 1962