Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Narodil sa 23. mája 1936 v Papíne. Základnú školu vychodil v rodisku, zmaturoval roku 1954 na Gymnáziu v Humennom. Potom študoval na Vysokej škole pedagogickej v Prešove. Po štúdiách krátko pracoval ako redaktor Čs. rozhlasu v Košiciach, potom sa stal redaktorom denníka Smena a bol redaktorom vysielania pre deti a mládež košickej televízie. Pre odmietavé postoje k augustovým udalostiam roku 1968 a k obdobiu normalizácie bol politicky diskriminovaný a nesmel publikovať. Zamestnal sa ako učiteľ slovenského jazyka na Strednom odbornom učilišti dopravnom v Košiciach a tu pôsobil až do novembra 1989. Roku 1990 sa stal vedúcim redakcie programov pre deti a mládež v košickom štúdiu Slovenskej televízie. Od roku 1992 bol šéfredaktorom národnostného vysielania Slovenského rozhlasu v Prešove.
Rukopisy jeho prvých dvoch poviedkových kníh Balada o Tiralovom kopci a Lúka 30x40 nemohli vyjsť, a tak debutoval až roku 1987 knihou poviedok Hudobná obeta, v ktorej zobrazil prostredie východoslovenskej dediny a život jej obyvateľov. Z toho istého prostredia čerpá námety aj jeho druhá kniha poviedok Prvý rok mieru (1991). Časovo je však posunutá hlbšie do novodobej histórie, do obdobia tesne po skončení vojny. Vlastným nákladom vydal knihu poviedok Božie oko (1992) a v Slovenskom spisovateľovi mu vyšla kniha krátkych poviedok Malé ryby, veľké ryby (1994). Na vydanie je pripravená aj rozsiahla kniha Portréty zo živého domu, v ktorej literárne spracoval svoje zážitky z dvadsaťročného pôsobenia na učňovskej škole. J. Patarák je aj autorom viacerých televíznych scenárov, rozhlasových hier a rozhlasových poviedok.