Ján Andel, spisovateľ detskej poézie a prózy, výtvarník a grafik sa narodil v r. 1919 vo Valči, kde získal základné vzdelanie v ľudovej škole. Meštiansku školu navštevoval v Martine, kde absolvoval aj litografické učilište. Už v ľudovej škole prejavil svoj maliarsky talent, ktorý si všimol neskoršie aj J.C.Hronský, externý učiteľ v ľudovej škole v Martine, vtedajší správca Matice Slovenskej. Ten ho po skončení školy v r. 1937-1942 zamestnal v Matici ako úradníka. V tom čase sa z iniciatívy J.C.Hronského začala budovať Neografia, kde umiestnil J. Andela (1942-1954) kde pracoval ako kreslič a retušér. J. Andel tu vydáva v r. 1946 po sebe tri detské knižky: Hrebenárik, Z nášho kraja, Po stopách lasice, ktoré aj sám ilustroval. V r. 1950 vydalo SNDK zbierku jeho básničiek Za našou dedinkou. V rokoch 1951 - 1955 vyšli knižky: Náš chlebík (M.S.), Čarovný koberec (Pravda), Pichuľko, O našich hračkách, Deti detičky, berte krhličky, V tom zelenom lese.
V roku 1954 prechádza do vydavateľstva Osveta, kde pracoval ako technický a výtvarný redaktor. Odborne upravoval veľké množstvo obrazových publikácií, ale hlavne odborné knihy pre študentov medicíny a pre lekárov. Tu vydáva Čerešničky (ilustr. p. Želivská) a Vrabček a kolobežka. V r. 1986, 87, 88 vychádza v troch opakovaných vydaniach (celkom 120 tis. ks) jeho najúspešnejšia knižka Klásky, ktorú ilustroval Vladimír Machaj. V rokoch 1993 - 1996 vyšli: O zvieratkách, Kytička radostí (výber z diela), Kohútik hrebenárik (opakované upravené vydanie z r. 1946) a Veselé dni. Množstvo básničiek, rozprávok, veršovaných hádaniek publikoval v detských časopisoch Včielka, Zornička a Ohník. Pre ľahkú čitatelnosť a detskú vnímavosť, sú jeho básničky doteraz v čítankách pre základné školy.
Jeho obrazy verne zachytávajú vtedajšiu dedinu, krajinu okolo nej, ale aj krajinu v okolí Terchovej a iné.
Aktívne sa zapájal do života v obci, bol kronikárom, organizátorom kultúrneho života a organistom v miestnom kostole.
Zomrel 14. 10. 2003 vo Valči, kde je aj pochovaný.
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
