Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Martin Braxatoris-Sládkovičov básnik, prozaik, redaktor, prekladateľ
* 02.05.1863 Banská Bystrica - Radvaň † 26.08.1934 Senica
vzdelanie
1874 základá škola, Radvaň
1874 – 1979 gymnázium, Banská Bystrica
1979 – 1882 lýceum
1882 štúdium teológie, Bratislava
1885 štúdium teológie, Rostock
1886 – 1887 univerzita v Lipsku
životopis
Martin Miloš Braxatoris bol slovenský spisovateľ, redaktor, prekladateľ. Narodil sa v roku 1863 v Banskej Bystrici – Radvani. Jeho otec bol významný slovenský básnik Andrej Sládkovič, matka Antónia Júlia rod. Sekovičová, mal dvoch bratov a dve sestry. S manželkou Matildou, rod. Štollmanovou, mal dve dcéry a troch synov.
Základnú školu navštevoval v rodnej Radvani, v rokoch 1874 - 1879 absolvoval gymnázium v Banskej Bystrici, nasledujúce tri roky študoval na lýceu. Od roku 1882 sa venoval štúdiu teológie v Bratislave, v Rostocku a na univerzite v Lipsku. V roku 1887 bol Martin Braxatoris vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil u Andreja Seberíniho v Nadlacu (Rumunsko), krátko u Fridricha Baltíka v Liptovskom Mikuláši a Jána Lešku v Brezovej pod Bradlom, od roku 1892 bol evanjelickým farárom v Senici, kde pôsobil až do svojej smrti.
Martin Braxatoris-Sládkovičov písal národnú a náboženskú reflexívnu lyriku, žánrové obrázky, kratšiu žánrovú a biblickú epiku, náboženské piesne a kázne. V časti poézie inklinoval k náboženskému didaktizmu, k veršovanej vierouke (Ratoliestky z hory Olivetskej I., II., III.), v epike mu bola vzorom Hviezdoslavova poézia (vplyv Hájnikovej ženy v skladbe Hôr kráska).
Svojou tvorbou podstatne zasiahol do literatúry pre deti, jeho tvorba pre deti rešpektovala záujmy detského čitateľa (Zo života mladých, Drobné kvieťa, Vtáčí džavot, Hŕstka kláskov). Ďalší vývin tejto spisby na Slovensku podnetne ovplyvnil básňami z reálneho života, zaznamenanými hrami a zábavami detí, v ktorých sa vyhýbal didaktickým tendenciám. V humoristickej poézii pre deti staval zväčša na situačnej komike, ktorá tvorila sprievodný text k uverejňovaným ilustráciám.
Venoval sa tiež literatúre pre mládež. V rokoch 1907 - 1914 redigoval Noviny mladých. Ako redaktor tohto literárneho mesačníka podnecoval detských čitateľov k vlastnej tvorbe, z ktorej publikoval ukážky.
Tvoril prevažne poéziu, ktorú publikoval časopisecky, neskôr v zbierkach. Literárne práce uverejňoval od roku 1887 v Černokňažníku, Letopise Živeny, Cirkevných listoch a kalendároch. Súbor z časopiseckých prác vydal v troch zväzkoch pod názvom Ratoliestky z hory Olivetskej. Vydal aj tri zväzky kázní. Bol zostavovateľom Agendy z roku 1922.
Prekladal z ruskej, nemeckej a maďarskej literatúry (Petöfy, Vörösmarty, Arany a i.), väčšina jeho prekladov vyšla v časopisoch (básne Chomiakova, Puškina, Schillera, Goetheho, z ktorého preložil celého Fausta). Knižne vydal preklady z diela Gogoľa, Puškina, Turgeneva, Aksakova, Twaina. V rukopise zanechal alegoricko-symbolické päťdejstvové libreto Esther. Z jeho diela je ešte významná dráma Popelka a z cirkevnej spisby História cirkve evanjelickej a.v. senickej.
tvorba
Poézia: 1903, 1921, 1926 Ratoliestky z hory Olivetskej 1. - 3., Lipt. Mikuláš
1921 Zo života malých 1922 Drobné kvieťa, Trnava
1922 Vtáčí džavot, Trnava
1925 Hŕstka kláskov, Trnava
1925 Richtárov zaťko, Trnava
Výber: 1918 Verše I., Trnava
Dráma: 1922 Popelka, Lipt. Mikuláš
Preklady: 1922 Gogoľ N. V.: Starosvetskí statkári, Trnava
1925 Aksakov S.T.: Mladí manželia v Bagrove, Trnava
1925 Puškin A.S.: Dubrovský, Trnava
1928 Gogoľ N.V.: Portrét, Trnava
1928 Turgenev I.S.: Denník zbytočného človeka, Trnava
1928 Turgenev I.S.: Šľachtické hniezdo, Trnava
1929 Twain M.: Dobrodružstvá Toma Sawyera, Trnava (s J. Detrichom)
Cirkevná literatúra: 1905, 1906, 1907 Na Golgate 1. -3., Lipt. Mikuláš
1922 História cirkve evanjelickej a.v. senickej, Myjava
Rukopisy: Verše 2, Esther a i. (Slovenský biografický slovník, Matica slovenská, Martin, 1986)
Tri odpovede. (Cyklus 2 - 3 hlasných zborov a capella na slová Martina Braxatorisa), hudba Alfréd Zemanovský, vydal Opus, Bratislava, 1971
Jesenná nálada (Úryvok z elégie "Čo šepká zem", Antológia slovenskej poézie prvej polovice 20. storočia), vydal Tatran, Bratislava, 1976
Zhudobnené básne: 1928 Hasičský pochod (hudba Karol Cobori)
1931 Na Bradle zádumčivom (spev pre mužský zbor, hudba M. Schneider Trnavský)
1932 Otčina krásna (hymnický spev pre mužský zbor, hudba hudba Pavel Petrík)
1937 Hor´sa, junač (hudba Hynek Bím)