Zdeněk Macháček sa narodil v Brne v rodine poštového zriadenca. Vo veku osem rokov začal začal chodiť do speváckeho zboru a učiť sa hrať na husle, čo natrvalo poznačilo celý jeho život a profesijné smerovanie. Bolo preto prirodzené, že začal študovať na brnianskom konzervatóriu hru na husle a dirigovanie. Odbor hry na husle absolvoval u profesora J. Remeša a odbor dirigovanie u profesora B. Lišku.
V rokoch 1949 - 1953 bol Zdeněk Macháček členom Štátnej filharmónie v Brne, kde sa stal vedúcim skupiny II. huslí. Už počas štúdia sa venoval umeleckej práci v rôznych hudobných súboroch ako huslista, ale aj ako dirigent. V týchto rokoch spolupracoval s rôznymi mládežníckymi súbormi. Zaujímavé je spomenúť aj jeho spoluprácu so súborom RADOST pri JAMU v Brne, ktorého členmi boli v tom čase aj českí herci Vlasta Fialová, Josef Somr a dlhoročný osobný priateľ Zdenka Macháčka, Vladimír Menšík a ďalší.
Vojenskú prezenčnú službu absolvoval Zdeněk Macháček vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave. Po jej skončení zostal v súbore ako civilný zamestnanec vo funkcii dirigenta. Už v tom čase bolo jeho veľkou láskou spevoherné divadlo.
Od roku 1957 pôsobil ako šéfdirigent vo spevohre bratislavskej Novej scény. Tomuto miestu zostal verný takmer štyridsať rokov. Podieľal sa na budovaní spevoherného súboru, najmä orchestra. Tvorivé výsledky a interpretácia operetných diel a muzikálov zaradili divadlo Nová Scéna na popredné miesto nielen v bývalom Československu. Dôkazom je množstvo úspešných zahraničných vystúpení (Nemecko, Holandsko, Dánsko, Švajčiarsko, Rakúsko, Luxemburg, Taliansko).
Do dejín slovenského spevoherného divadla sa nezmazateľne zapísal mnohými inscenáciami, ktoré pripravil s kolegami Bedřichom Kramosilom a Borisom Slovákom. O tejto trojici sa právom hovorí ako o zakladateľoch slovenského operetného divadla.
Vyše štyridsať rokov spolupracuje Zdeněk Macháček so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu. S týmto telesom odohral množstvo koncertov a nahral veľa hudobných nosičov, prevažne operetného a muzikálového žánru – slovenských autorov (Gejza Dusík, Karol Elbert, M. Schneider-Trnavský, M. Novák, T. Andrašovan, T. Šebo Martinský, I. Bázlik, M.Varga, P. Breiner, Z. Mikula, Z. Cón a iní), ale aj skladateľov svetových mien – J. Strauss, Fr. Lehár, E. Kálmán, Fr. von Suppé, K. Millöcker, J. Offenbach, C. Porter, O. Nedbal, L. Berstein a ďalší. Mnohé z koncertov zaznamenala aj Slovenská televízia.
Okrem SOSR pracoval Zdeněk Macháček aj s ostatnými veľkými hudobnými telesami, či už to bola Slovenská filharmónia, Filharmónia Košice, ale tiež viaceré hudobné divadlá, medzi nimi Slovenské národné divadlo, Štátna opera v Banskej Bystrici, či Štátna opera v Košiciach.
Hudobný skladateľ a dirigent spolupracoval a ešte stále spolupracuje aj so zahraničnými hudobnými divadlami (v Berlíne, Moskve, Prahe, Brne, Budapešti, Varšave).
Venuje sa aj piesňam pre deti a detskému hudobnému divadlu. Autorsky spolupracoval aj s Orchestrom ľudových nástrojov, pre ktorý napísal, upravil a inštrumentoval ľudové piesne z moravsko-slovenského pomedzia.
Na bratislavskej VŠMU pôsobil dvanásť rokov ako pedagóg - vyučoval dirigovanie operety a muzikálu.
Dlhé roky je predsedom poroty Medzinárodnej speváckej súťaže operety a muzikálu, ktorá sa koná v Komárne, v rodisku svetového hudobného skladateľa Franza Lehára.
Ocenenia:
26. 4. 1979 Zaslúžilý umelec – za dlhoročnú obetavú prácu v oblasti operetného a hudobno- zábavného divadla
16. 9. 1998 Cena Novej scény – k životnému jubileu za dlhoročné pôsobenie v NS
Spoločná cena Zväzu slovenských divadelných umelcov za rok 1968 za inscenáciu muzikálu Man of La Mancha
5. 9. 2001 Pamětní diplom OLDŘICHA NOVÉHO – za významný prínos k rozvoju hudobno-zábavného divadla ( udelila Asociácia profesionálnych divadiel Českej republiky)
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
