Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Milan Vároš absolvoval Jedenásťročnú strednú školu v Bytči. Po jej ukončení pracoval rok v rodnom meste ako redaktor okresných novín. Potom študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
V rokoch 1960 – 1969 bol redaktorom denníka Smena. Pre svoje postoje k politickým udalostiam z rokov 1968 a 1969 bol politicky diskriminovaný a nemohol publikovať. Od roku 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Smena, kde redigoval edíciu Dobrodružné romány. Od roku 1990 bol šéfredaktorom týždenníka Život a od roku 1995 aj šéfredaktorom mesačníka Rodina. V súčasnosti žije a tvorí v Bratislave.
Literárne debutoval reportážou Hitler žije, chyťte ho!, v ktorej sa mu cez príbehy pohlavárov nemeckého fašizmu podarilo vytvoriť symbolické memento pred recidívami fašistických prejavov. V nasledujúcej rozsiahlej knihe literatúry faktu Osudy zlatých pokladov na základe poznania archívnych materiálov a dostupnej literatúry spracoval históriu štátnych pokladov, ktoré sa stávali predmetom záujmu agresívnych síl v prelomových historických obdobiach vojnových rokov. Brilantne a vzrušujúco napísaná kniha sa stala na konci 60. rokov 20. storočia skutočným bestsellerom. Autor sa k tejto téme znovu vrátil o niekoľko rokov vo voľnom pokračovaní, ktoré vyšlo pod názvom Poklady smrti a neskôr v knihe Vraky lákajú. Keďže ju dokončil až v roku 1984 – v čase nemilosti normalizačného režimu – kniha mohla vyjsť len v zahraničí, v Záhrebe. Na slovenský knižný trh sa dostala až v roku 2002. Toto obdobie však Milan Vároš využil, aby knihu prepracoval, doplnil o nové poznatky a zmenil aj jej názov na Vraky plné pokladov. Čitateľom v nej ponúkol tragédie desiatok lodí s drahocenným nákladom, z ktorých sa mnohé zaradili do svetovej histórie a ich stroskotanie zmenilo beh dejín. Takým bolo potopenie neporaziteľnej španielskej Armady v roku 1588, ktorú potopila anglická flotila pod vedením slávneho piráta Francisa Draka, či stroskotanie luxusného parníka Lusitania, ktorý sa stal obeťou útoku nemeckej ponorky a jeho tragédia urýchlila vstup USA do prvej svetovej vojny.
Množstvo nazhromaždeného materiálu o stroskotaných lodiach autor podáva v širších spoločensko-historických súvislostiach, nezabúdajúc ani na početné námorné bitky. Z novodobejších dejín najviac zaujali vraky z napoleonských vojen a prvá a posledná plavba „nepotopiteľného“ Titanicu. Príbehy potopených lodí s drahocenným nákladom od antických čias až po druhú svetovú vojnu navyše doplnil aj množstvo obrazového materiálu, a tak ponúkol čitateľom zaujímavú históriu slovom i obrazom. Reálie na knihu získal autor v mnohých archívoch, múzeách a galériách prakticky na celom svete aj počas svojej cesty, v rámci ktorej mapoval osudy diplomatov, generálov a ďalších významných Slovákov. Tie potom zahrnul do publikácie Putovanie za krajanmi, za ktorú získal Zlatú medailu OSN a Cenu a prvé čestné uznanie Pamätnej nadácie Dr. Jána Papánka v New Yorku.
V ďalšej literárnej reportáži Posledný let generála Štefánika sa zaoberá záhadnými okolnosťami leteckého nešťastia, pri ktorom zahynul M. R. Štefánik. Celú udalosť vníma v širších spoločensko-politických súvislostiach a na základe vlastného výskumu prináša mnohé dosiaľ neznáme skutočnosti.
Na stranách rozsiahleho diela Stratené slovenské poklady (s bohatou obrazovou prílohou aj s doteraz u nás nepublikovanými dokumentárnymi ilustráciami) sa mu podarilo vďaka mnohoročnej objavnej, priam detektívnej práci predstaviť strhujúce príbehy o nevšednom bohatstve našich predkov. Azda každý zo spomenutých artefaktov má pohnuté dejiny, prešiel kľukatú cestu stáročiami, nejeden z nich možno dnes nájsť napr. v Kresťanskom múzeu v Ostrihome, v Maďarskej národnej galérii a v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti, v Múzeu Viktórie a Alberta v Londýne, v Katedrále sv. Víta v Prahe a i.
V jednej z posledných kníh literatúry faktu Záhady Nesmrteľnej milenky. Beethoven, ženy, Slovensko predstavil životopisný príbeh svetoznámeho hudobného skladateľa L. van Beethovena, jeho lásky s viacerými ženami, interpretované pomocou géniovho chýrneho listu Nesmrteľnej milenke, ktorý našli po jeho smrti v tajnej zásuvke písacieho stola. Kniha obsahuje početné, u nás neznáme dokumentárne ilustrácie.
Ocenenia: 2007 - Vianočná cena Matice slovenskej za knihu Stratené slovenské poklady (1.) a s prihliadnutím na doterajšie celoživotné dielo
2007 Cena ministra kultúry
Zlatá medaila OSN za publikáciu Putovanie za krajanmi
Cena a čestné uznanie Pamätnej nadácie Dr. Jána Papánka v New Yorku
tvorba
Literatúra faktu 1964 - Hitler žije, chyťte ho!
1970 - Osudy zlatých pokladov
1970 - Poklady smrti
1984 - Vraky lákajú (Záhreb)
1991 - Posledný let generála Štefánika
1995 - Putovanie za krajanmi
1997 - Putovanie za krajanmi (druhé, rozš. vydanie)
2002 - Vraky plné pokladov
2006 - Stratené slovenské poklady 1
2006 - Záhady Nesmrteľnej milenky. Beethoven, ženy, Slovensko
2007 - Stratené slovenské poklady (1.), s podtitulom Osudy umeleckých pamiatok šľachty a panovníkov