Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
* 11.06.1911 Praha, Česká republika † 31.01.1989 Bratislava
životopis
Jozef Budský, herec českého pôvodu, svojou divadelnou tvorbou, pomohol vytvoriť podmienky pre samostatný vývoj začínajúceho slovenského profesionálneho divadla. K plnému rozvoju jeho umeleckej osobnosti došlo pod vedením režiséra V. Šulca v Bratislave. Za krátky čas stvárnil viac ako 30 veľkých postáv, vynikol najmä ako doktor Galén v Šulcovej inscenácii Čapkovej hry Bílá nemoc (1937).
Po rozpustení českej činohry SND požiadal o preloženie do slovenského súboru. Budský, ktorého prejav bol viac rozumový než citový, vniesol do slovenskej činohry, vedenej zástancom psychologického realizmu J. Borodáčom, modernejšie, expresionizmom naplnené herectvo.
Po roku 1939 začal samostatne režírovať. Niektoré jeho inscenácie vyzneli ako protesty proti slovenskému fašizmu a vyvolali útoky oficiálnych predstaviteľov (najmä ministra vnútra A. Macha).
Po vojne sa stal sa umeleckým šéfom činoherného súboru SND a vo svojej tvorbe využíval socialistický realizmus. V roku 1956 začala Budského nová tvorivá etapa, v ktorej syntetizoval všetky svoje dovtedajšie skúsenosti a divadelnú poetiku realizoval nielen na klasických, ale i na súčasných českých a slovenských dramatických textoch. Aj v 70. rokoch si jeho inscenácie uchovali strhujúcu divadelnosť a citovú podmanivosť.
Vrcholom jeho televíznej režisérskej tvorby sa stala inscenácia Sofoklovej tragédie Kráľ Oidipus (1978). Zaslúžil sa o rozvoj televíznej publicistickej dramatiky (Postupimská konferencia). Vo filme debutoval už v roku 1938, veľké role stvárnil až po vojne (Vlčie diery, Kapitán Dabač). Hral v televíznych filmoch (Sám vojak v poli, Louis Pasteur, Hra o láske a smrti), režíroval aj v rozhlase.
Až do odchodu do dôchodku (1979) formoval progresívny divadelný názor, režíroval, hral, autorsky pripravoval pre javisko, ale aj pre rozhlasový mikrofón, filmové či televízne štúdiá, pritom 25 rokov ako profesor réžie vychovával na VŠMU divadelný dorast (Mária Kráľovičová, Juraj Nvota a iní).
Napriek tomu, že prežil štyri režimy, že zažil popri priazni osudu aj nepochopenie, spochybňovanie, ba i zatracovanie, vždy ostal samým sebou, a tak nevdojak tvoril a napĺňal hodnotové rebríčky svojej doby.
Pochovaný je na ružinovskom cintoríne v Bratislave.
Pôsobenie:
1928 - 1930 Vinohradská spevohra
1930 Divadlo českého severovýchodu
1932 - 1935 Divadelná spoločnosť Josefa Burdu
1935 - 1977 herec SND v Bratislave (1935 - 1938 česká činohra, od 1938 člen slovenského súboru, od 1939 režisér, 1945 - 1953 umelecký šéf Činohry SND)
1950 - 1954 vedúci Odborného divadelného kurzu pri Štátnom konzervatóriu
1950 - 1976 pedagóg VŠMU v Bratislave (1959 docent, 1965 profesor)
Ocenenia:
1958 Štátna cena Klementa Gottwalda
1960 zaslúžilý umelec
1961 Rád práce
1966 národný umelec
1975 Cena ZSDU za divadelnú tvorbu
tvorba
Scenár:
1963 Ivanov
Réžia:
1963 Ivanov
1979 Višňový sad
Herec:
1938 Co se šeptá (Rudolf Martin)
1947 Varúj!
1948 Bílá tma (Laco Pánek)
1948 Vlčie diery
1951 Boj sa skončí zajtra (poslanec KSČ)
1959 Kapitán Dabač
1962 Tri razy svitá ráno
1964 Sám vojak v poli (generál Evers)
1964 Mlčania mora
1965 Mŕtvi nespievajú
1966 Majster kat
1966 Vrah zo záhrobia
1967 Šahin
1969 Génius
1970 Medený gombík (profesor Genner)
1970 Zločin slečny Bacilpýšky (múdry starec)
1971 Nevesta hôľ (mlynár)
1972 Zajtra bude neskoro (Laube)
1976 Americká tragédia