Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Štefan Boleslav Roman
/ manažéri v biznise / politici minulosti
Štefan Boleslav Roman veľkopriemyselník, zakladateľ a predseda Svetového kongresu Slovákov
* 17.04.1921 Veľký Ruskov † 23.03.1988 Toronto, Kanada
motto
„Základnou otázkou našej budúcnosti je: či pôjdeme bez výhrad a do dôsledkov za slovenskú myšlienku, alebo nie. Na tejto otázke sa zvrtnú všetky naše úsilia.“
vzdelanie
Stredná poľnohospodárska škola v Košiciach
životopis
V roku 1937 odišiel so starším bratom do Kanady. Pracoval na farme v Port Perry a pokračoval v štúdiu. V rokoch 1941 - 1942 slúžil v kanadskej armáde a po prepustení (zo zdravotných dôvodov) začal pracovať v priemyselnom kombináte General Motors v Oshawe. Stal sa členom Kanadskej Slovenskej ligy a začas aj redaktorom mesačníka Slovenský hlas. Vedel, že účinná národná a politická práca potrebuje pevné existenčné základy. Od roku 1945 zameral pozornosť na podnikateľské možnosti v baníckom priemysle a pohotovým pohybom finančných prostriedkov vytvoril „impozantný komplex banícko-priemyselných akciových spoločností, ktorých kapitálová hodnota sa v polovici 60. rokov odhadovala na 70 miliárd dolárov“ (Literárny almanach Slováka v Amerike, 1967). Z chudobného východoslovenského chlapca sa stal najvplyvnejšou osobnosťou kanadského priemyslu, najmä ako výkonný riaditeľ a predseda správne rady spoločnosti Denison Mines Limited, ktorá vlastnila najväčšie uránové bane na svete. Právnym poradcom Štefana B. Romana bol neskorší prezident USA R. Nixon.
Vo svojom administratívnom centre na King Street West v Toronte sa obklopil významnými predstaviteľmi slovenskej exilovej literatúry, kultúry a vedy. Bol predsedom Kanadskej rady ľudového umenia, Združenia etnickej tlače, početných spoločností, spolkov a korporácií. Vyvrcholením jeho aktivity bolo utvorenie Svetového kongresu Slovákov (1970), v ktorom až do svojej predčasnej smrti zastával funkciu predsedu. Veľké zásluhy si získal popularizáciou cyrilometodského duchovného odkazu. V roku 1 100. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu inicioval v Toronte medzinárodnú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili vplyvné cirkevné a svetské osobnosti. Konferencia a oslavy pokračovali v Európe a vyvrcholili založením Slovenského ústavu sv. Cyrila a sv. Metoda v Ríme. V tom istom roku (1963) bol vo Vatikáne vyznamenaný Radom sv. Gregora. Bol aj nositeľom ďalších významných vyznamenaní, ocenení a čestných doktorátov. Duchovný a hmotný zmysel jeho celoživotnej práce najvýraznejšie symbolizuje monumentálna Katedrála Premenenia Pána, ktorú dal postaviť na svojom pozemku v Unionville podľa vzoru gréckokatolíckeho kostola v rodnom Veľkom Ruskove.
Spoločne s Eugenom Loblom napísal The Responsible Society (New York 1977). Kniha vyšla aj v slovenčine pod názvom Zodpovedná spoločnosť (Toronto 1983). Rad ďalších plánov mu prekazila náhla smrť – pochovaný je v Unionville (Kanada). Roku 1990 mu udelili in memoriam Slovenskú národnú cenu.
V roku 1995 mu udelil prezident Slovenskej republiky - M. Kováč, najvyššie štátne vyznamenanie, Rad Bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam.