Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
* 04.10.1760 Svätý Kríž nad Váhom (Považany) † 13.09.1831 Esztergom, Maďarsko
motto
„Slovák som a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“
vzdelanie
Základy školského vzdelania získal v rodisku. V rokoch 1772-76 absolvoval nižšie gymnaziálne triedy na piaristickom gymnáziu v Nitre. Teológiu a filozofiu študoval v seminároch v Bratislave, Trnave a v Budíne, kde r. 1784 získal titul doktor teológie.
životopis
Za rímsko-katolíckeho kňaza bol vysvätený v r. 1783 v Trnave. Pôsobil v Laskári, Častej, Hronskom Beňadiku, Trnave, Krušovciach. V roku 1805 bol menovaný kanonikom ostrihomského metropolitného chrámu a zastával tiež funkciu rektora trnavského Seminára sv. Štefana. Panovníckym dekrétom bol v roku 1809 menovaný dvorným radcom a referentom Uhorskej dvorskej kancelárie vo Viedni.
Trnavu opustil až r. 1815, keď ho pápež Pius VII. Menoval sedmohradským biskupom v Alba Iulii.
Pri návšteve Ríma roku 1819 ho cisár František I. navrhol za ostrihomského arcibiskupa, čo Vatikán akceptoval a ešte v tom istom roku vystavil o tom pápežskú bulu. V rokoch 1819-20 bol Rudnay ostrihomským arcibiskupom v Trnave, roku 1820 preniesol svoje sídlo do Ostrihomu. Roku 1828 získal hodnosť kardinála. V Ostrihome zomrel a je tam aj pochovaný.
Patril medzi významné európske osobnosti známe v cirkevných i politických kruhoch, ako reprezentant habsburskej monarchie bol účastníkom Viedenského kongresu. Roku 1822 zvolal a viedol celouhorskú cirkevnú synodu v Bratislave, kde roku 1830 korunoval za uhorského kráľa Ferdinanda V., neskoršieho rakúskeho cisára. V Ostrihome začal s budovaním monumentálnej arcibiskupskej katedrály.
Alexander Rudnay venoval mimoriadnu pozornosť katolíckemu školstvu. Za svoje zásluhy sa stal správcom celého katolíckeho školstva v Sedmohradsku. Stal sa zakladateľom moderných foriem charity – nazývali ho aj „veľký almužník“.
Uvedomelo sa hlásil za Slováka, patril k najvýznamnejším predstaviteľom prvej fázy slovenského národného obrodenia. Bol patrónom a aktívnym členom bernolákovského hnutia, zapojil sa do činnosti Slovenského učeného tovarišstva, úzko spolupracoval s vrcholnými osobnosťami obrodenského pohybu (A. Bernolák, J. Palkovič, J. I. Bajza, J. Kollár a P. J. Šafárik).
Podporoval národnokultúrne snahy rakúskych Slovanov, najmä Chorvátov a Čechov, bol uznávanou autoritou súvekého slovanského sveta.
Zaslúžil sa o vydanie prvého slovenského prekladu Biblie. Sám bol literárne činný, venoval sa tvorbe náboženskej a homiletickej literatúry.
tvorba
1798 Památka navštíveňá Pána... Trnava
1822 Salvatoris Posonii die 16. oct. 1822. Bratislava
1833 Kázne príhodné... Trnava
Zaujímavosti Život a dielo A. Rudnaya inšpirovalo predovšetkým literárnych tvorcov, ktorí na jeho počesť napísali 42 oslavných básní (medzi inými B. Tablic, J. Kollár, J. Hollý) a zachovalo sa 32 panegyrických rečí. Známy je aj Rudnayov portrét z roku 1829 od F. Liedera.
V roku 2002 bola vydaná príležitostná poštová známka s portrétom kardinála Alexandra Rudnaya. Na známke s hodnotou 17 Sk je portrét kardinála, erb, motívy katedrály v Ostrihome a v Trnave a text "Medzinárodná výstava poštových známok Slovensko 2002". Autorom výtvarných návrhov emisie je Dušan Kállay, rytiny vytvoril František Horniak.