Pochádzal zo moravskosliezkeho mestečka Orlová. Prevažnú časť života prežil v Bratislave, ku ktorej mal prekrásny vzťah. Keď mal šesť rokov, zomrel mu otec, ktorý si želal, aby sa učil hrať na husliach. Prvé husličky, ktoré ho priviedli do sveta hudby, mu dala mama. Spolu s husľami nemeckého husliara Mathiasa Heineckeho, ktoré mu kúpila neskôr na 12. narodeniny, ho sprevádzali celý život. Nevedel sa s nimi rozlúčiť, keďže ich považoval za súčasť svojho organizmu.
Životné krédo
Od začiatku svojej profesionálnej dráhy sa prejavoval ako mimoriadne silná, kreatívna a spontánna umelecká osobnosť. Venoval sa najmä barokovej hudbe. Jeho životným krédom bolo prinášať nielen svojim blízkym, ale všetkým ľuďom pokoj a radosť, pretože ony sú ako spojité nádoby - s pokojom prichádza do domu i radosť. Vravieval, že kto sa nevie tešiť z každodenných radostí, ktoré ponúka život, ťažko sa naučí tešiť z maličkostí. Mal rád všetko pravé a nefalšované: city, priateľstvo, hodnoty, krásu. Svoj život si nevedel predstaviť bez hudby a keby sa aj ešte raz narodil, vždy by chcel byť len hudobníkom.
Založenie Slovenského komorného orchestra
Po absolutóriu husľovej hry začal pôsobiť v orchestri Slovenskej filharmónie. Za krátky čas sa tu vypracoval na koncertného majstra. Mal celkom špecifický vzťah k zvuku. Absolútne prelomovou udalosťou – pre neho osobne a tiež pre celú hudobnú kultúru na Slovensku - sa stalo založenie Slovenského komorného orchestra (SKO) v roku 1960, ktoré sám inicioval. Jednou z hlavných motivácií pre jeho založenie bola túžba pohrať sa so zvukom čisto sláčikového súboru. I keď si uvedomoval, že svet tónov ťažko vyjadriť slovami, fascinoval ho zvuk, v ktorom sa možno – ako sám hovoril, vykúpať. Zoskupil okolo seba vynikajúcich hráčov sláčikovej sekcie orchestra. Nový súbor na seba rýchlo upozornil návštevníkov koncertov aj odbornú kritiku a zaradil sa medzi renomované komorné telesá. Stal sa jedným z najpopulárnejších súborov v oblasti vážnej hudby u nás a popredným predstaviteľom slovenského interpretačného umenia v zahraničí. Predstavil sa na najvýznamnejších koncertných pódiách a hudobných festivaloch Európy, severnej a južnej Ameriky, Ázie i Austrálie, kde dosiahol vysoké uznanie. Popri hudbe baroka sa venovali aj dielam z obdobia klasicizmu a romantizmu, dielam 20. storočia a skladbám slovenských skladateľov E. Suchoňa, A. Moyzesa, I. Zeljenku, ktoré vznikli buď na podnet B. Warchala, alebo mu ich tvorcovia darovali.
Domáce a zahraničné uznanie
Veľké sympatie si SKO vydobyl nielen u domáceho, ale obzvlášť u pražského publika. „warchalovci" stelesňovali pojem, na ktorý sa jednoducho vždy a za každých okolností chodilo. Spolupracoval s poprednými svetovými interpretmi. Viacerí slovenskí skladatelia sa inšpirovali hrou SKO a výsledkom boli premiérové uvedenia ich skladieb. Pre domáce a viaceré zahraničné nahrávacie spoločnosti súbor nahral vyše sto titulov hudby rôznych štýlových období.
O päť rokov neskôr sa osamostatnil ako profesionálne komorné teleso a za jeho vedenia sa vypracoval medzi popredné európske hudobné telesá predklasickej a klasickej hudby. Komorný orchester pod jeho umeleckým vedením, s malou nečakanou prestávkou, celých 40 rokov, zažil zlatú éru. Spolu so SKO odohral vyše dvetisíc koncertov, ktorým predchádzali stovky hodín v štúdiu a nespočetné množstvo skúšok, zúčastnil sa na približne 200 nahrávkach orchestra, pričom na mnohých z nich hral sólo. Výrazným spôsobom prehovoril do formovania a neustáleho kvalitatívneho rastu slovenského interpretačného umenia.
Ako umelecký vedúci vždy trval na tom, aby mladí hudobníci, ktorých má prijať do svojich radov, disponovali nielen primeranou dávkou talentu, ale mali aj výrazný sólistický profil. Vyžadoval teoretickú zdatnosť a disciplínu, keďže bol presvedčený, že veľké ciele sa bez toho nedajú realizovať.
Jeho hudobné prejavy ho inšpirovali k zreálneniu svojho sna: aby sa vo svojich predstavách na krátko zastavil v dobách, v ktorých skladby vznikali. Svoj interpretačný odkaz zanechal v podobe bohatej diskografie, ktorá zachytáva neopakovateľnú atmosféru spolupráce s takými prvotriednymi muzikantmi, ako sú napríklad český flautista Jiří Stivín, alebo francúzsky trúbkár Guy Touvron.
Počas celej profesionálnej kariéry ostal verný svojmu umeleckému presvedčeniu. Nikdy sa nepreorientoval na novšie trendy smerujúce k rekonštruovaniu interpretačného štýlu starej hudby pomocou výskumu archívnych prameňov a dobových nástrojov, resp. ich kópií. Spoliehal sa výlučne na svoju geniálnu hudobnú intuíciu, výnimočnú schopnosť pochopiť notový záznam v jeho živej dimenzii a na vlastnú tvorivú bezprostrednosť. Týmito vlastnosťami inšpiroval všetkých členov SKO a vtlačil tomuto telesu pečať nenapodobniteľnej originality, vitality, či prostého nadšenia pre hudbu.
Sólo vystúpenia
Tiež vystupoval ako sólista – odohral husľové koncerty N. Paganiniho, J. S. Bacha, A. Vivaldiho, G. F. Händla, A. Corelliho. Nemal obľúbeného skladateľa, ale keď hral Bacha, Händla, Correlliho, bol presvedčený, že to je najlepšia hudba, akú kedy počul. S orchestrom realizoval početné nahrávky pre gramofónové firmy doma i v zahraničí. Účinkoval v Poľsku, Nemecku, Rusku Francúzsku, Rakúsku, Amerike, Dánsku, Veľkej Británii, Kanade, Mexiku, Kube a pod.
Pedagogická činnosť, podpora mládeže
Popri činnosti aktívne hrajúceho umeleckého vedúceho a dirigenta sa venoval aj pedagogickej práci. Učil na Konzervatóriu v Bratislave, JAMU v Brne a bol riadnym profesorom na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Pred viac ako 10 rokmi stál pri zrode medzinárodného festivalu Koncert talentov pre Európu v Dolnom Kubíne, lebo výchovu detských talentov pokladal za svoje poslanie a každoročne sa na tomto festivale aj so svojím orchestrom zúčastňoval. S jeho menom sa spája aj otvorenie projektu podpory mladých talentov na Slovensku "WARCHAL pre talenty".
Nesplnené túžby a uplatnenie technického talentu
Intenzívne ho lákala aj výroba nástrojov. Sníval o tom, že sa raz bude venovať výskumu v tejto oblasti. V hlave mu vírili celkom konkrétne riešenia, ktoré chcel skúšať v praxi. No pracovné vyťaženie mu nedovoľovalo zriadiť si husliarsku dielňu. Robil si teda aspoň kobylky, poťahoval sláčiky a vykonával drobné opravy nástroja. Huslisti ho často navštevovali so zlomenými sláčikmi. Vypracoval metódu na ich opravu, ktorá hoci je jednoduchá, bola v tom čase unikátna a mnohí ho dodnes nasledujú.
Mal kladný vzťah k technike, manuálnej a remeselnej práci. Bol nesmierne všestranný človek. I keď to nie je u hudobníkov zvykom, sám si opravoval nie len auto, ale i mnohé domáce spotrebiče. Keď staval dom, pokladal za celkom prirodzené, že sa musí naučiť zvárať. Práca v záhrade ho napĺňala rovnako ako ktorákoľvek činnosť v dielni.
Pôsobenie
1957 – 1964 koncertný majster SF Bratislava
1964 umelecký vedúci Slovenského komorného orchestra
1959 – 1963 externý pedagóg na Štátnom konzervatóriu, Bratislava
1980 pedagóg na VŠMU, Bratislava
1995 odchod zo Slovenskej filharmónie do Pražského komorného orchestra
1997 opätovný návrat do čela SKO
Ocenenia
1969 zaslúžilý umelec
2000 štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí v oblasti umenia, udelené prezidentom SR
1996 Verejné uznanie za rozvoj mestskej časti, udelené starostom mestskej časti Bratislava – Nové Mesto
Spomienka na odkaz a dielo Bohdana Warchala
Terajší členovia SKO Bohdana Warchala s umeleckým vedúcim Ewaldom Danelom prišli v roku 2004 s myšlienkou, aby sa každoročne zaradil do programu spomienkový koncert Hommage à Bohdan Warchal, v ktorom zaznie „štandardný“ repertoár pôvodného súboru – diela, ktoré sa stali hitmi nielen koncertných pódií, ale prostredníctvom televízie, rozhlasu a nahrávok i ľudí po celom Slovensku.
Astronomická pocta Bohdanovi Warchalovi
Nekrológ venovaný pamiatke Bohdana Warchala, uverejnený v česko-slovenskom týždenníku Mosty, sa stal pre mladú českú astronómku Lenku Šarounovú inšpiráciou, aby po ňom pomenovala svoju práve objavenú planétku. Jej návrh posúdila medzinárodná Komisia pre nomenklatúru malých telies slnečnej sústavy pri Medzinárodnej astronomickej únii, ktorá svetovej astronomickej verejnosti 24. 6. 2002 oficiálne oznámila, že planétka číslo 28019 ponesie meno Warchal. Zaujímavosťou je, že L. Šarounová pochádza z hudobníckej rodiny a sama má veľmi blízky vzťah k hudbe a Bohdan Warchal sa popri hudbe živo zaujímal aj o dianie v rôznych oblastiach vedy, techniky a rád pozoroval hviezdnu oblohu.
|