Otec Vladislav Kužel bol účastníkom príprav SNP, čo v päťdesiatych rokoch znamenalo diskrimináciu celej rodiny. Táto skutočnosť mala vplyv na Kuželovo detstvo, školu, vysokoškolské štúdium aj neskoršie uplatnenie. Na začiatku tzv. normalizácie ho označili za protisocialistický živel. Otvorene sa nestotožňoval s názormi totalitného režimu, ku ktorému zaujímal jednoznačné stanovisko a dokázal si vytvoriť priestor na to, aby jeho kritika niesla v sebe estetický náboj. Komunistický režim mu znemožnil publikovať ďalšie literárne práce. Na "milosť" ho zobral len ako autora rozhlasových hier. Po vynútenom odchode z vydavateľstva Slovenský spisovateľ sa vrátil do školských služieb, neskôr sa živil zväčša prácou pre rozhlas. Časté boli u neho témy detstva a problematika dospievajúceho chlapca, ktorý vstupuje do sveta dospelých s ilúziami, no postupne, nie bezbolestne, sa ich zbavuje. Venoval sa analýze podstaty súčasného mladého človeka, ktorého zároveň autorsky vystavoval zložitým charakterovým skúškam.
Jeho angažované prózy naznačujú, že jednou z ciest, ako dosiahnuť všeobecne platnú úroveň morálky, je mravné sebazdokonaľovanie každého človeka. Neangažuje sa len myšlienkovo, neostáva na úrovni usmerňujúcich moralistických vyhlásení, ale ponúka čitateľovi možnosť rozvíjať obsah v premyslenom a kultivovanom poviedkovom tvare.
V poviedkach využil prvky mysterióznej a vedecko-fantastickej modernej prózy a upozorňoval v nich na niektoré žánrové javy, ktoré prinášalo 20. storočie – zmechanizovanie, odcudzenie normálnemu biorytmu ľudského zrodu a zániku, strata citového vzťahu k blízkym a prírode a pod. Vždy dbal na dobré tradície realistickej poviedky s témou vášnivej vzbury a ostrého, ale jemne vyjadreného kriticizmu.
I keď sa etabloval najmä ako prozaik, tvorca románu a poviedok, jeho dielo je pestré a rovnako prínosné aj na poli dramatickom a básnickom. Je v ňom síce priveľa skeptickosti a pesimizmu, je to však príspevok k obrane pevných, trvalých ľudských postojov a hodnôt. Básnická tvorba bola sporadická, menšia časť vyšla časopisecky, ostatné básne ostali v rukopise. Angažovanie sa proti okupácii v auguste 1968 vyslovil na siedmy deň v Kultúrnom živote v básni Sonet pre Danku zastrelenú 21. VIII. 1968.
Krátke poviedky, prózy a novely v subjektívno-lyrizujúcej podobe publikoval v Mladej tvorbe, Kultúrnom živote, Slovenských pohľadoch, Romboide, Plameni a inde. Tematickým jadrom bolo „hľadanie hrdinovej totožnosti so situáciou, v ktorej sa nachádza“ a podstatou konfliktu nemožnosť vytvoriť si a obhájiť „svoj“ stabilný mikrosvet. Jeho dielo ostáva svedectvom o úsilí autora, ktorý opakovane hľadal vhodný spôsob, ako vysloviť eticky závažné posolstvo o nevyhnutnom zachovaní jedinečnosti človeka na pozadí dobových uniformizačných tendencií. Ako spisovateľ a človek obmedzovaný totalitou sa usiloval o naplnenie túžby po autentickom živote, a to bolo zväčša ústrednou témou jeho tvorby. Vo väčšine próz kládol dôraz na príbehovosť a nevyhol sa ani istej forme didaktizmu, potrebe utvárať svet podľa vlastných predstáv.
Editorskú iniciatívu Zlatého fondu slovenskej literatúry splatiť dlh voči nevydaným textom reprezentujú aj dva zväzky Diela Dušana Kužela (1940 - 1985).
Pôsobenie
1961 – 1962 učiteľ, Cejkov
1964 – 1968 redaktor vo vydavateľstve Smena, Bratislava
1970 – 1971 jazykový redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ
1970 vylúčený z výboru Zväzu slovenských spisovateľov
1972 – 1976 učiteľ na gymnáziu, Bratislava
naposledy zamestnaný ako redaktor v časopise Film a divadlo
Ocenenia
1964 Cena Ivana Kraska za najlepšiu prvotinu Vráti sa niekto iný
1992 Cena Asociácie slovenských spisovateľov in memoriam za román Lampa
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
