Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Adela Gáborová absolvovala štúdium herectva na VŠMU v Bratislave v roku 1961. Odvtedy sa jej divadelným domovom stalo Divadlo Andreja Bagara v Nitre, kde patrí k najvýraznejším osobnostiam tohto súboru. Na javisku nitrianskeho divadla strávila takmer štyridsaťpäť rokov.
Herečku Adelu Gáborovú však priťahovali aj iné aktivity súvisiace s divadlom. Patrili k nim predovšetkým alternatívne projekty, napríklad projekty divadelného družstva Zdvih pri DAB Nitra alebo divadelného zoskupenia Problém Miloša Karáska. Na VŠMU učila Hereckú tvorbu. Pracovala aj s poslucháčmi kňazského seminára, ochotníkmi a pripravovala recitátorov na Poděbradské dni poézie, Hviezdoslavov Kubín a pod.
Syn Peter (absolvent divadelnej réžie na pražskej DAMU) je režisérom a umeleckým šéfom činohry divadla v Olomouci, hosťuje aj v ďalších českých divadlách. Príležitosť zahrať si pod jeho režijným vedením využila Adela Gáborová napríklad v roku 1996 v Örkényho Mačacej hre na javisku Divadla A. Bagara v Nitre.
Adela Gáborová patrí k najvýraznejším slovenským dramatickým herečkám. Svoje herecké umenie mala možnosť rozvíjať pod vedením viacerých slovenských aj českých významných režisérov (napr. Pavol Haspra, Jozef Bednárik, Karol Spišák, Jan Antonín Pitínský, Vladimír Morávek). Na javisku dominovala v zložitých charakterových postavách, ktorým dokázala dať psychologickú presvedčivosť. Jej spontánne a prirodzené herectvo sa osvedčilo neraz aj v komediálnych úlohách a muzikáloch. Adela Gáborová stvárnila asi 140 divadelných, 120 televíznych a asi 30 filmových rolí. Filmové role jej zverili viacerí režiséri, napríklad J. Jakubisko (Sedím na konári...), M. Šulík (Neha) a E. Štefankovičová (Nemožná). Okrem toho si zahrala množstvo postáv v rozhlase. Jej hlas poznáme aj z dabingu. Nezabudnuteľné výkony podáva Adela Gáborová v monodrámach (Dnešná Médea, Cézar a Drana).
V roku 1999 si prevzala divadelné ocenenie Dosky za stvárnenie najlepšieho ženského hereckého výkonu za úlohu Lady Macbeth v inscenácii hry W. Shakespearea Macbeth.
Dňa 1. januára 2006 si z rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča prevzala najvyššie štátne vyznamenanie, Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadelnej kultúry.
tvorba
1976: Sokovia
1981: Nevera po slovensky I-II (Maličková)
1982: Dve duše
1983: Rodinná anamnéza
1984: Ľudmilka
Múdra Gabriela
1985: Čierna ovca
Iná láska (Martina matka)
Praženica
1987: Nemožná (Bauerová)
1988: Balada o mŕtvych očiach
Ten tretí
1989: Ulice bez mena
Zlodarov les
1990: Keď hviezdy boli červené (Slabejová)
1991: Neha (Šimonova matka)
1994: O krásnej strige
1995: Iba taka hra
1996: Jaškov sen
1999: Z kapsy rozprávkara
2000: Vyhnanci
2001: Zlatý chlieb
2003: Pokrvné vzťahy