Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
PhDr.
Ján Tužinský PhD. spisovateľ, súčasný predseda Spolku slovenských spisovateľov
* 1951 Zlaté Moravce
vzdelanie
Základnú školu vychodil v Beladiciach, zmaturoval roku 1969 na Gymnáziu v Zlatých Moravciach. Potom študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, po troch rokoch však prestúpil na FF UK, kde absolvoval štúdium teórie kultúry.
životopis
Po štúdiách pracoval ako tlačový redaktor vo vydavateľstve Tatran v Bratislave, roku 1983 sa stal redaktorom a neskôr dramaturgom Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania Slovenského rozhlasu. Vo februári 1993 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov. V rokoch 1994 - 1997 bol riaditeľom Slovenského rozhlasu. Od roku 1999 je opäť predsedom Spolku slovenských spisovateľov.
tvorba
Debutoval zbierkou poviedok Bičovanie koní (1983), v ktorej akcentoval myšlienku ľudskej spolupatričnosti, preklenujúcu brehy života a smrti, lásky a nenávisti, dobra a zla. Tieto motívy rozvíjal na pozadí rozmanitých príbehov i v ďalších svojich prózach Kto hodí kameňom, 1989; Biliard na streche, 1992. Ich ideové ťažisko spočíva v nastoľovaní existenciálnych problémov človeka, neustále konfrontovaného s protirečivými spoločenskými okolnosťami, stereotypmi a "pravidlami hry". Symbióza rozprávačstva a intelektualizmu je charakteristická aj pre knihu poviedok Krypta s podtitulom Zápisky odpísaného človeka (1992) a novelu Bastard v daždi (1994) vychádzajúcu z analógie ľudského a zvieracieho sveta. O živote v odosobnenej atmosfére kamenného sídliska hovorí zbierka poviedok Jeremiášov plač (1997). V tichej nostalgii za starou Petržalkou autor s porozumením rozvíja osudy ľudí, ktorí nestrácajú vieru v dôstojný život.
Pod názvom Bledomodrý svet (1998) vyšla kniha esejisticky ladených rozhovorov s Viktorom Maťugom, autorsky sa podpísal aj pod knihu esejí Motiviáda (1993).
Kniha Sklené oko (2001) akoby voľne syntetizovala predchádzajúcu autorovu líniu. Základné ľudské hodnoty sú vystavené zložitým osudovým skúškam, ktoré nútia človeka pozerať sa v širších súvislostiach na vlastné zlyhania, omyly, prehry i pomyselné víťazstvá. Celkový kolorit našej každodennosti umocnil Tužinský kultivovanými personifikáciami, vtipnými prirovnaniami a nevtieravými bonmotmi. Azda tým chcel zvýrazniť nedocenenú skúsenosť, že smútok ani smiech sa nezvyknú hrávať na piesku samoúčelnosti.