Do základnej školy nastupil v Bratislave, kde v roku 1961 aj zmaturoval na gymnáziu. V roku 1967 ukončil štúdium slovenského jazyka a filozofie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Dalimír Hajko sa narodil v Mýtnej v rodine kníhkupca a od útleho detstva žil v Bratislave. Po maturitnej skúške rok pracoval ako asistent réžie v Československom rozhlase v Bratislave. Po vysokoškolskom štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v roku 1967 pôsobil ako vedecký pracovník Ústavu filozofie a sociológie SAV. V roku 1986 prešiel do Literárnovedného ústavu SAV. Od roku 1991 bol redaktorom Slovenského rozhlasu, viedol tiež literárnokritický a vedecký výskum v Národnom literárnom centre.
Od roku 1999 pracuje na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ako univerzitný profesor pôsobí na Katedre kulturológie.

Spisovateľ debutoval v roku 1975 filozofickými esejami Rozpätie dňa. Zamýšľa sa v nich nad viacerými možnosťami formovania harmonickej osobnosti na konci 20. storočia. Do popredia pritom dáva potrebu rovnováhy rozumovej a citovej oblasti.
V rokoch 1976 a 1977 napísal dve ďalšie knihy Niekoľko inšpirácií a Sondy. Diela sú súbormi esejí a literárno-filozofických reflexií nad literárnou tvorbou i konkrétnymi dielami niektorých slovenských prozaikov a básnikov vtedajšej mladej a strednej generácie.
Knihu Filozofia a socialistická kultúra vydal v roku 1979. Analyzuje v nej vzťah kultúry a civilizácie.
V štúdii Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku z roku 1986 skúma genézu vývoja tohto filozofického myslenia a jeho prejavov i vplyvu na slovenskú spoločnosť.
O rok neskôr vyšlo Dalimírovi Hajkovi dielo Tvorcovia veľkých myšlienok. Sústredil doňho biografických esejí o najvýznamnejších predstaviteľoch filozofického myslenia v dejinách ľudstva.
K ďalším dielam patrí kniha esejí Okamihy poézie z roku 1990, Rozpätie dňa a noci (1992), Existencia v literatúre vyšla v roku 1996, zatiaľ posledným dielom je monografia Ján Stacho z roku 1998.

tvorba