K mikrofónu sa dostal ako 24-ročný, keď v septembri 1946 uspel v konkurze na športového reportéra vtedajšieho Československého rozhlasu. Populárny Gabo Zelanay už od začiatku svojej kariéry pútal pozornosť poslucháčov nezvyčajným prístupom k reportovaniu, ktoré mu prinieslo popularitu i slávu.

S mikrofónom absolvoval olympijské hry v Mexiku (1968) a Moskve (1980), zimné olympijské hry v Sappore (1972) a taktiež viacero svetových šampionátov vo futbale a hokeji. Nezabudnuteľnými zostanú najmä dve jeho reportáže - zo zlatej jazdy krasokorčuliara Ondreja Nepelu na ZOH v Sappore a z finálového stretnutia futbalového PVP 1969 v Bazileji medzi Slovanom Bratislava a FC Barcelona. Vo svojej profesionálnej kariére reportoval Gabo Zelenay najmä futbalové a hokejové stretnutia, dokázal naživo komentovať i stretnutia v šachu a šerme, ktoré považujú mnohí reportéri za nekomentovateľné.

Z rozhlasového prostredia sa vytratil ako 63-ročný po bezmála štyroch desaťročiach práce, zostával však stále novinársky činný a svojimi glosami prispieval do niektorých slovenských médií. Gabo Zelenay bol jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej rozhlasovej reportáže.

Prezident Slovenskej republiky udelil Gabrielovi Zelenayovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti športovej žurnalistiky.