Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Prof. PhDr.
Iveta Radičová PhD. bývalá predsedníčka vlády SR, okt. 2005 - júl 2006 ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR, SDKÚ-DS
* 07.12.1956 Bratislava
vzdelanie
1975 – 1979
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, katedra sociológie
1979 – 1981
PhDr. („Kvantitatívny a kvalitatívny výskum”)
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, katedra sociológie
1983 – 1986
PhD. („Typologická metóda v sociálnych vedách) Slovenská akadémia vied, Bratislava
1990
postdoktorálne štúdium, Oxford University
1997
docentúra („Križovatky sociálneho poznania – problémy sociálnej politiky“)
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
2005
Profesúra („Procesy sociálnej inklúzie a exklúzie“)
Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
životopis
Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD. pôsobila pred vstupom do politiky na katedre politológie UK Bratislava, kde bola od roku 1997 koordinátorkou výskumu "Sociálne poistenie, štátna sociálna podpora, sociálna pomoc s dôrazom na trh práce a politiku zamestnanosti".
V roku 1992 založila neziskovú organizáciu S.P.A.C.E. - Centrum pre analýzu sociálnej politiky, v ktorej bola výkonnou riaditeľkou do 1. 8. 2005.
Riaditeľkou SÚ SAV sa stala v auguste 2005. Od roku 2005 je profesorkou na Katedre sociológie Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre, súčasne je členkou Vedeckej rady fakulty.
Profesionálnu kariéru začínala na Sociologickom ústave SAV (1979 - 1981) ako koordinátorka výskumného tímu pre rodinnú politiku. Tam získala aj doktorát filozofie (práca: Kvantitatívny a kvalitatívny výskum, 1981). Titul PhD. získala v SAV za prácu Typologická metóda v sociálnych vedách (1986) a certifikát PhDr. získala na Oxford University (1990). Neskôr pôsobila na katedre sociológie FF UK (1990 - 1993) a ako zástupkyňa riaditeľa Academia Istropolitana (1993 - 1997). Na docentku habilitovala s prácou Križovatky sociálneho poznania - problémy sociálnej politiky (1997). Profesúru získala v roku 2005 za prácu Procesy sociálnej inklúzie a exklúzie.
Jej kľúčovou kvalifikáciou je orientácia na verejné dianie a verejnú politiku, na sociálnu politiku a zamestnanosť so špecifickým dopadom na problémy Rómov, na európsku integráciu - kapitola Zamestnanosť, sociálna politika a kapitola Voľný pohyb pracovných síl, na európsky sociálny model a na metodológiu sociálneho výskumu.
Pôsobila ako hosťujúci profesor na univerzitách v USA, Veľkej Británii, Švédsku, Fínsku, Rakúsku a i. Okrem toho pôsobila aj ako expertka na sociálnu politiku na Federálnom ministerstve práce a sociálnej politiky, ako expert Vlády SR v Komisii pre rodinu, na Ministerstve privatizácie a v Komisii prevencie drogových závislostí, bola výkonnou riaditeľkou Slovenskej sociologickej spoločnosti a NISPAcee – siete organizácií a škôl verejnej politiky v strednej a východnej Európe. Bola a je koordinátorkou viacerých výskumných projektov.
Iveta Radičová má dcéru Evu a bola vydatá za scénaristu, humoristu a moderátora Stana Radiča, ktorý v roku 2005 podľahol infarktu.
Politická činnosť
V rokoch 1990-1992 bola členkou VPN. Až do roku 2005 sa venovala profesionálnej kariére. Vo vláde Mikuláša Dzurindu bola po demisii Ľudovíta Kaníka stranou SDKÚ-DS nominovaná na post ministerky práce, rodiny a sociálnych vecí. Do funkcie ju prezident vymenoval 17. októbra 2005. Po uplynutí funkčného obdobia v júli 2006 sa v novembri 2006 stala členkou SDKÚ-DS. Na kongrese strany 17. novembra 2006 bola zvolená za podpredsedníčku strany pre sociálne veci a zdravotníctvo.
Po parlamentných voľbách v roku 2006 sa stala poslankyňou národnej rady za SDKÚ-DS. Na kandidátke SDKÚ-DS bola ako nestraníčka, získala najviac preferenčných hlasov spomedzi kandidátov strany. Bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie. Iveta Radičová sa v sociálnej politike orientuje predovšetkým na oblasť zamestnanosti, na problémy sociálne znevýhodnených skupín a na ochranu práv detí.
V prezidentských voľbách v roku 2009 kandidovala s podporou strán SDKÚ-DS, SMK, KDH, OKS, SaS a Ligy. Z druhého miesta prvého kola voľby postúpila do druhého kola, v ktorom získala podporu 44,47 % voličov. Vo voľbe neuspela a prezidentom sa stal Ivan Gašparovič.
Iveta Radičová sa 23. apríla 2009 vzdala poslaneckého mandátu po tom, ako vyšlo najavo, že neoprávnene hlasovala za poslankyňu SDKÚ-DS Tatianu Rosovú.
8. júla 2010 ju prezident Ivan Gašparovič vymenoval za predsedníčku vlády Slovenskej republiky.
Po hlasovaní v Národnej rade o dôvere vláde hlasovalo zo 126 poslancov 55 za a 9 sa zdržalo. Vláda Ivety Radičovej tak nezískala potrebných 76 hlasov, stratila dôveru parlamentu a padla. Otázka jej dôvery bola spojená s otázkou prijatia eurovalu.