Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Matej Bel polyhistor, pedagóg, jazykovedec, historik, geograf, evanjelický farár
* 24.03.1684 Očová † 29.08.1749 Bratislava
vzdelanie
1704 - 1709 univerzita v Halle
životopis
Pochádzal z remeselnícko-roľníckej rodiny. Po otcovi, ktorý bol poddaný-mäsiar, mal prímenie Funtík. Študoval na viacerých vysokých školách, aj v zahraničí. Mal všestranné vedecké záujmy (filozofia, umenie, prírodné vedy, teológia a jazykoveda), ovládal slovenský, maďarský, nemecký, latinský, grécky a hebrejský jazyk. Bol jedným z iniciátorov vydávania prvých tlačených novín na našom území Nova Posoniensia, ktoré prinášali správy aj o kultúrnom živote Uhorska a stali sa vzorom pri zakladaní novín na Slovensku v neskorších rokoch.
Zreformoval vyučovací proces v duchu tzv. pedagogického realizmu, s ktorým sa oboznámil v Nemecku. Zaviedol vyučovanie domáceho jazyka a tzv. reálnych predmetov, napr. zemepis, ktorý sa dovtedy v Uhorsku nevyučoval. Udomácnil zásady modernej dejepisnej kritiky a ako zemepisec položil základy moderného zemepisu. Venoval sa prekladaniu a vydávaniu náboženskej tvorby a pedagogickej spisby.
Jeho hlavným životným dielom bol projekt komplexného vlastivedného historicko-geografického výskumu Uhorska. Už počas života dostal veľké ocenenia. Nazývali ho “magnus decus Hungariae“ (veľká ozdoba Uhorska), zvolili ho za člena korešpondenta londýnskej Royal Society, berlínskej Akademie der Wissenschaften a mnohých ďalších učených spoločností (olomouckej učenej Spoločnosti nepoznaných – Societas incognitorium, petrohradskej).
Panovník ho povýšil do šľachtického stavu a vymenoval za cisárskeho dôstojníka. Vo svojej tvorbe venoval osobitú pozornosť Slovákom ako potomkom Veľkej Moravy. Všímal si ich pracovitosť a jazyk, a pri mnohých príležitostiach zdôrazňoval ich autochtónnosť a starobylosť.
Veľmi cenné sú jeho podrobné opisy slovenských stolíc (Prešporskej, Turčianskej, Liptovskej, Novohradskej, Tekovskej, Nitrianskej), kde si všímal zvyky a životné spôsoby obyvateľstva. Jeho rozsiahle vedecké dielo bolo unikátnym príspevkom k vedeckému bádaniu u nás a vo svete.
Jednou z jeho hlavných čŕt je plánovitosť a systematickosť. Bol typickým predstaviteľom uhorského patriotizmu, ktorý nevylučoval slovanské a slovenské vlastenectvo.
Pôsobenie 1708 prorektor evanjelického lýcea, Banská Bystrica
1710 evanjelický farár a rektor, Banská Bystrica
1714 rektor lýcea, Banská Bystrica
1719 - 1749 farár nemeckej evanjelickej cirkvi, Bratislava
1721 - 1722 vydával v Bratislave latinské noviny Nova Posoniensia, týždenník, ktorý mal raz mesačne prílohu Syllabus rerum memorabilium (Prehľad pamätihodností)
1730 vypracoval so svojimi spolupracovníkmi návrh na založenie učenej spoločnosti v Bratislave – De litterariae societate Posoni institutiones, ktorá mala vydávať vedecký časopis Observationes Posoniense, čo sa však neuskutočnilo.
tvorba
1717 vydal v Levoči učebnicu K. Celariusa Grammatica latina
1723 Hungariae antiquae et novae prodromus (Úvod do dejín dávneho a súvekého Uhorska)
1724 vydal v Bratislave učebnicu Der ungarische Sprachmeister, vyšla aj v češtine-bibličtine
1735 - 1742 Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku), štvorzväzkové dielo, vyvrcholenie jeho vedeckej činnosti
Práce v rukopisoch 1753 Compendium Hungariae geographicum (Zemepisná príručka Uhorska, vydal Ján Tomka Sásky v Bratislave)
1735 - 1746 Adparatus ad historiam Hungariae (Príprava k dejinám Uhorska)
Belovi sa pripisuje aj rozsiahle rukopisné dielo Tractatus de re rustica Hungarorum (Rozprava o uhorskom poľnohospodárstve), v ktorom spracoval nielen poznatky o súčasnom stave uhorského poľnohospodárstva, ale aj etnografické zvláštnosti a život národov Uhorska.
Úvody k rôznym knihám 1718 Institutiones linguae germanicae (Základy nemeckého jazyka)
1746 Grammatica Slavico-Bohemica (Gramatika slovensko-česká od Pavla Doležala)
Zdroj: Encyklopédia Slovenska, I. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1977; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; Malá encyklopédia žurnalistiky, Obzor, Bratislava 1982; spracovala Viola Tóthová