Študoval na umeleckopriemyselnej škole (1894 - 1897), na výtvarnej akadémii (u A. Stróbla) (1898 - 1900) v Budapešti, (1903 - 1906) v Mníchove (u W. Ruhmanna). R: 1908 - 1914 bol pedagóg na výtvarnej škole v Belehrade, 1939 - 1940 na oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave.

Od roku 1906 pôsobil v Srbsku, od roku 1918 vo Voderadoch, od roku 1924 v Trnave.

tvorba

Portrétny reliéf - Hlava mnícha (1906)
Hlava Jána Krstiteľa (1906)
Hlava dievčiny (1910)
reliéfy - Pro patria a Modliaci sa vojaci (z obdobia R: 1914 - 1918)

Koniarekova tvorba reprezentovala vrchol sochárskej produkcie na Slovensku začiatkom 20. storočia a začlenila slovenské sochárstvo do progresívneho európskeho prúdu. Po roku 1918 nezískal dostatočné množstvo spoločenských objednávok. Realizované pomníky predstavujú iba nepatrnú časť jeho návrhov. Preto sa viac zameral na intímnu drobnú plastiku, v ktorej miestami rezonuje secesná žánrovosť (Dievča pod sprchou, Lavína, Pijúci muž...), a na portrét (Pani Seslerová, 1926, Hlava chlapca, P. O. Hviezdoslav, 1932...). Z pomníkov zaujíma popredné miesto v monumentálnom úsilí za 1. ČSR Pomník padlých pre Trnavu (1929).

Rozmerný Memorandový reliéf v Martine (1932 - 1933) znamená vrchol ďalšej autorovej vývinovej fázy.

Jeho vlastenectvo, vyjadrené v autorskej konfesii Sochár a národ (1937), vyzrelo počas SNP v ideovo a umelecky náročnom diele Hlas povstania (1944). Koniarek má závažný podiel na charaktere a vývine plastiky 20. storočia na Slovensku. V jeho diele vyvrcholili národné idey, predznamenané tvorbou 50. rokov 19. storočia. Názorovo - umeleckými hodnotami svojich realizácií sa stal oporou tvorby nasledujúcej sochárskej generácie.