|
Tento životopis bol vytlačený z internetového portálu Osobnosti.sk |
Ján Brezina
/ spisovatelia
|
|
|
Ján Brezina
spisovateľ
* 1.01.1917 Východná + 4.8.1997 Bratislava
|
|
vzdelanie |
|
Ľudovú školu navštevoval v mieste rodiska, gymnázium v Liptovskom Mikuláši, kde v roku 1937 zmaturoval. V rokoch 1937 - 1941 študoval slovenský a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave.
|
|
životopis |
|
Narodil sa v robotníckej rodine. Po ukončení vysokej školy pracoval v rokoch 1942 - 1943 ako úradník v Bratislave a v rokoch 1943 - 1946 ako odborný pracovník Literárnovedného ústavu SAV v Bratislave. Potom odišiel do Matice slovenskej v Martine, kde viedol literárnohistorický odbor. V rokoch 1952 - 1954 pracoval vo vydavateľstve Matice slovenskej ako šéfredaktor. Neskôr sa vrátil do Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku v roku 1984. V rokoch 1954 - 1970 pracoval ako vedecký pracovní, v rokoch 1970 - 1973 ako riaditeľ ústavu a potom opäť ako vedecký pracovník.
Básnické začiatky sú spojené s literárnym vystúpením i poetikou slovenského nadrealizmu. V jeho poézii sú protiklady medzi vnútorným svetom a okolitou realitou. Reagoval nimi na blížiace sa nové vojnové obdobie. Básne obsahovali realistické prvky, z básnických prostriedkov prevažovala metafora. Odsúdil v nich vojnu a násilie. Sú výrazne pokrokové a spoločensky angažované. V mnohých básniach dospel k politickej lyrike.
V povojnovej tvorbe už hľadal dorozumenie medzi vlastným subjektom a objektívnym životným prúdom. Do popredia sa prediera túžba po aktívnom živote.
Neodmietal romantizmus ani symbolizmus, ale nadchýnala ho európska avantgarda.
V 60. rokoch v jeho tvorbe nadobudol prevahu spoločenský aspekt a výraz sa intelektualizoval. Istotu nachádzal v citových a etických zdrojoch vlastnej osobnosti a cez ne hovorí o vonkajšom svete.
Významnou súčasťou jeho činnosti je literárnovedná práca, v ktorej sa orientoval najmä na teoretický a historický výskum. Ako literárny historik a teoretik sa zaoberal poéziou 20. storočia.
Sporadicky bol činný aj ako prekladateľ z francúzskej literatúry. Preložil Balzacov román Šagrénova koža a niekoľko básní z tvorby Ch. Baudelaira, P. Eluarda, Ph. Soupaulta a iných.
|
|
tvorba |
|
Poézia
1941 Nikdy sa nestretnem
1945 Volanie miesto spánku
1946 Anjel pokoja
1947 Slnečný deň pre všetkých
1948 Vrchy sa ubránia
1949 Najvyšší čas
1950 Spev lásky k novej Číne
1955 V povstaní
1962 Okrídlený deň
1967 Vidím a vstávam
1969 V zornom poli čierny strom
1971 Nárečie hudby
1975 Nezaspí prvosienka
1979 Nočné bdenie
1982 Baladická suita
1987 Sviatok margarét
1989 Pre koho svitá
1990 Miesto vo vesmíre
Výbery z poézie
1967 Volanie miesto spánku
1975 Schodište s torzom Amora
1986 Diagram blesku
Literárnovedná práca
1946 Ivan Krasko (monografia)
1950 Hviezdoslavova neznáma báseň
1952 Hviezdoslavova básnická panychída na smrť Tolstého
1957 Slovenská poézia v revolučných rokoch 1917-1922
1961 Básnik Vladimír Roy (monografia)
1968 Poézia Fraňa Kráľa a problémy slovenskej poetiky
1982 Básnické dielo Laca Novomeského (monografia)
1988 Básnik Ján Poničan (monografia)
|
|
zdroj |
Encyklopédia Slovenska, I. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1977; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; spracovala Viola Tóthová
|
(c) Osobnosti.sk - všetky práva vyhradené. Reprodukovanie akýchkoľvek častí uvedených v tomto životopise na iné ako nekomerčné účely je možné len po predchádzajúcom súhlase realizátora projektu Osobnosti.sk. |