Navštevoval základnú školu a gymnázium v mieste rodiska, kde v roku 1938 zmaturoval. Potom začal študovať na Vysokej škole obchodnej v Prahe, no po roku prestúpil na Právnickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave. Štúdium práva zavŕšil v roku 1943. Popri zamestnaní diaľkovo študoval na Vysokej škole obchodnej v Bratislave (1943 – 46 a 1948/49) a  Prahe (1946 – 48).

Pochádzal z rodiny kominárskeho majstra. Dotyk s históriou na Trenčianskom hrade ho výrazne ovplyvnil už v ranom detstve. Odmalička poznal rímsky nápis na Trenčianskej skale, ktorý roku 179 vytesali Rimania na počesť víťazstva nad germánskymi kmeňmi. Keď ho k nemu otec prvýkrát zaviedol, uvedomil si hĺbku dejín v rodnom meste. Začal ju podrobnejšie študovať. Došiel k záveru, že naši učitelia boli Rimania. Rimania mali za učiteľov Grékov a Gréci mali za sebou Babylončanov, Asýrčanov, Egypťanov, Sumerov... Tak sa začala jeho cesta spoznávania starovekých dejín, na ktorých ho fascinoval ich nános vekov a umelecké diela ako doklad vyspelosti. S obľubou tvrdil, že niektoré poznatky starých Grékov sme prekonali len „včera“. Uvedomoval si, ako antické národy odpovedali na včerajšie otázky, podľa ktorých môžeme hľadať dnešné odpovede.

Túžil sa stať pilotom, čo mu však neumožnili zdravotné dôvody. Aktívne sa venoval lietaniu. Najskôr na vetroňoch, neskôr na motorových strojoch. Pri jednom z letov si pomýlil remeň koženého kabáta s upínacím pásom a spadol. Znamenalo to pre neho koniec s lietaním.

Po vysokoškolských štúdiách spočiatku úspešne pracoval v oblasti bankovníctva, v rôznych hospodárskych a štátnych orgánoch v Bratislave a Prahe. Postupne sa vypracoval na odborníka finančnej a menovej politiky. Prednášal na viacerých vysokých školách. Na začiatku päťdesiatych rokov ho vylúčili z komunistickej strany a musel si hľadať novú existenciu.

Zhoda okolností ho zaviedla do vydavateľstva, kde zúročil znalosť piatich svetových jazykov. Tak sa začal venovať prekladateľstvu. Napísal alebo preložil viacero rozsiahlejších odborných ekonomických prác a rozličných drobných článkov, recenzií, doslovov a štúdií.
Impulz na písanie kníh o histórii prišiel oveľa neskôr. Prvá jeho knižka mu vyšla na podnet vydavateľstva Mladé letá, keď už mal vyše štyridsať rokov. S odstupom času uviedol, že ju nemohol napísať skôr, lebo do hlbín histórie sa zostupuje cez hory kníh. Podčiarkol, že to je cesta, ktorá trvá roky a nemožno ju vziať skratkou. Prostredníctvom jeho diel si súčasník výraznejšie uvedomí, že na starovekých základoch stojí dnešná európska kultúra a civilizácia.
O dejiny, najmä staroveké, mal vždy záujem. Aj o umenie, literatúru, poéziu, o filozofiu. Mal to šťastie, že už pred vojnou sa mohol osobne oboznámiť s kultúrnymi pamiatkami v Louvri a iných múzeách. Pri riešení problémov sa radil s tými najkompetentnejšími, či už to boli vedci z Oxfordu, alebo archeológovia v mezopotámskom Uruku alebo v egyptskom Abúsíre. Absolvoval opakované študijné pobyty v Grécku, Egypte, Taliansku a iných krajinách, tiež navštívil múzeá v Európe, Amerike, Ázii a Afrike.

Vďaka štúdiu umeleckých pamiatok a stavieb postupne vznikali i ďalšie historické náučné diela o starovekých kultúrach. Tým dal podnet na vznik nového žánru v slovenskej literatúre – literatúre faktu. Vo svojich dielach sa venoval viac opisu vzniku historických pamiatok ako ich suchému popisu. Väčší dôraz kládol na estetickú stránku než na poznávací aspekt svojich kníh. Okrem poznávania architektonických a umeleckých diel sa venoval i starovekej mytológii, histórii objavov a životným osudom archeológov (Heinrich Schliemann). Každá jeho kniha okrem zaujímavej časti dejín a pútavého príbehu prináša i množstvo historických faktov podaných s veľkou zručnosťou, takže i suchopárne fakty sa v jeho dielach stávajú zaujímavou históriou.
Usiloval sa spá­jať vedecký prístup s umeleckým podaním, neváhal použiť básnickú metaforu na­miesto zložitej vedeckej definície. Hoci sa zaoberal vážnymi vecami, fakty z oblasti vedy používal tak, že čitateľ má z nich pri čítaní pôžitok. Jeho knihy pôsobia doj­mom dobrodružného čítania, a aj keď sa to nezdá, autor priznáva, že knihy písal veľmi ťažko. Niektoré pasáže prepracoval aj päťdesiatkrát. Vraví, že literatúra faktu sa nepíše ako beletria. Je potrebné zhromaždiť veľmi veľa faktov, vytriediť ich, spracovať a dať ich do podoby, aby boli čítavé a pútavé. Vyžaduje si to veľké nasadenie a odhodlanie, vytrvalosť a trpezlivosť.

Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom z angličtiny, francúzštiny, latinčiny a nemčiny (je tiež autorom umeleckých prekladov napríklad Eposu o Gilgamešovi či Vergiliovej Aeneidy) a spolupracoval na viacerých televíznych dokumentoch o staroveku. Napísal 14 kníh (okrem prvej boli všetky písané v slovenčine i češtine), ktoré boli preložené do pätnástich jazykov a vyšli v celkovom náklade cez dva milióny výtlačkov. Jeho dielo sa stalo najznámejším populárno-náučným dielom o starovekej histórii v slovenskom i českom jazyku.
Je unikátne, že z jeho diel dodnes čerpá školský vzdelávací systém v Grécku. Za dlhodobý priaznivý vzťah k tejto krajine, jej histórii a ľudu, pretavený v mnohých publikáciách, požíva dodnes veľkú vážnosť u Grékov. Jeho kniha Bohovia a hrdinovia antických bájí vyšla dokonca v gréčtine, keďže ich encyklopédie boli alebo príliš odborné, alebo príliš jednoduché. Knihy sa snažil písať tak, aby boli nielen faktograficky presné, ale aby ľudí zaujali a aby im aj rozumeli.

Pôsobenie
1943 - 1945 pracovník Slovenskej národnej banky v Bratislave
1945 - 1946 Povereníctvo priemyslu a obchodu v Bratislave
1946 - 1951 pracovník Úradu predsedníctva vlády v Prahe
1951 - 1953 pracovník Štátneho plánovacieho úradu
1953 - 1956 administratívny pracovník Státního nakladatelství krásne literatury v Prahe (začal prekladať aj odborné texty a beletriu)
od 1956 bol v slobodnom povolaní, venoval sa prekladateľstvu, literárnej tvorbe a vydávaniu vlastných diel

Žil v Souticiach pri Prahe, kde aj zomrel po dvoch mesiacoch v kóme. Na sklonku života trpel Parkinsonovou chorobou.
Verejnosť sa s ním rozlúčila 2. 8. 2006 na pražskom Olšanskom cintoríne. Následne uložili jeho telesné pozostatky na cintoríne v Souticiach.

Ocenenia
1962, 1966, 1969, 1974 Cena vydavateľstva Mladé letá
1977 Cena trojruža
1987 Cena Zväzu slovenských spisovateľov
1992 Cena Egona Ervína Kischa (prvý nositeľ uvedenej ceny)
1994 čestný občan mesta Trenčín
1996 laureát Radu Ľudovíta Štúra II. triedy
1999 laureát Slovak Gold
2001 nositeľ Pribinovho kríža I. triedy
2003 Zlaté kruhy SOV (najvyššie vyznamenanie Slovenského olympijského výboru) – predseda SOV František Chmelár ocenil jeho prínos k šíreniu olympijských myšlienok nádhernými dielami z antiky, ktoré sú - ako napríklad v prípade Gréckeho zázraku - dokonca aj základnou učebnicou o starovekom Grécku. Najväčším prínosom olympizmu je kniha Vzkriesenie Olympie, ktorá v prvom vydaní vyšla práve pred štvrťstoročím.
2004 Cena ministra kultúry za mimoriadny prínos k rozvoju slovenskej literatúry
2006 nositeľ čestného titulu Veľvyslanec helenizmu za rok 2006, ktoré udeľuje prefektúra Atén za celoživotné dielo a príspevok k šíreniu myšlienok helenizmu nielen na Slovensku, ale v celom regióne strednej a východnej Európy.

Prezident SR Ivan Gašparovič mu 31. augusta 2006 udelil štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra I. triedy - in memoriam - za mimoriadne významné zásluhy o rozvoj kultúry a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí (vyznamenanie prevzal syn).

Pocty

tvorba

Literatúra faktu
1960 Za siedmimi divmi sveta (opis starovekých pamiatok a príslušných kultúr; 1985 doplnené vydanie)
1961 Za tajemstvím říše Chetitů (pocta Bedřichovi Hroznému, českému bádateľovi, ktorý ako prvý rozlúštil systém chetitského písma; preto bola kniha napísaná najprv v češtine)
1962 Objavenie Tróje (dejiny archeologických vykopávok v Tróji a vysvetlenie starogréckej epiky a mytológie)
1963 Za tajomstvom ríše Chetitov
1966 Na počiatku bol Sumer (dejiny Sumerov; doplnené vydanie 1984)
1969 Bohovia a hrdinovia antických bájí (slovník antickej mytológie; 1980 doplnené vydanie; kniha vyšla aj v gréčtine)
1971 Dejiny písané Rímom (dejiny Rímskej ríše)
1974 Grécky zázrak (dejiny starovekého Grécka)
1975 Gilgameš (literárne spracovanie sumerského eposu o Gilgamešovi)
1977 Ich veličenstvá pyramídy (o egyptských pyramídach)
1978 Vzkriesenie Olympie (dejiny Olympijských hier)
1981 Aeneas (spracovanie eposu od Vergília Nasa)
1986 Bohovia a králi starého Egypta (dejiny starovekého Egypta)
1987 Sinuhet (príbeh Egypťana Sinuheta, známy aj z podania Mika Waltariho)
1992 Návrat do staroveku (s podtitulom Po stopách vlastných kníh. Ide o svojráznu textovo-obrazovú publikáciou, iniciovanú televíznym seriálom o starovekých kultúrach a jej zámerom je podľa autora "ukázať šírku a hĺbku starovekých základov dnešnej európskej kultúry a civilizácie". Tento zámer aj najlepšie vystihuje hodnotu jeho doterajšieho diela.

Súborné dielo
1999 - 2003 vyšlo vo vydavateľstve Perfekt v Bratislave jeho súborné dielo v jednotnej úprave, bohato ilustrované, doplnené mapkami a schémami. Ide o trinásť kníh, ktoré boli opäť precízne zrevidované, doplnené a aktualizované. Aj keď to bolo vyčerpávajúce, úpravu kníh považoval za naplnenie spisovateľských ambícií. Do nových vydaní mohol slobodne vložiť to, čo predtým publikovať nesmel a vypustiť z diela to, čo mu doň bolo pridané.

Televízna tvorba
Veľké civilizácie staroveku, 13-dielny televízny seriál STV
Po stopách Herodota
Po stopách Aenneových a i.
Často ho prizývali ako scenáristu, odborného poradcu či sprievodcu k takmer štyridsiatim filmovým a televíznym dokumentárnym filmom s tematikou staroveku, kde naplno uplatnil svoje bohaté vedomosti.

Preklady