V rokoch 1927-35 študoval v Bratislave na 8 ročnom Štátnom reálnom gymnáziu na Groslingovej ulici /dnešná GAMČA / ktoré ukončil maturitou.
V štúdiu pokračoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského Bratislava, kde promoval v roku 1943 .

Od svojich 4 rokoch žil v Bratislave.
Po ukončení vojny sa naplno venoval ortopédii na Ortopedickej klinike na Hlbokej ulici v Bratislave pod vedením profesora Červeňanského, kde získal atestáciu ako samostatný odborník pre ortopédiu. Nastúpil na do ÚNZ mesta Bratislavy na ortopedickej ambulancii NsP na Bezručovej ulici.
Tu okrem normálnej náplne sa venoval hlavne deťom a v spolupráci s novovzniknutým novorodeneckým oddelením pracoval na vyvinutí niekoľkých nových abdukčných nohavičiek proti luxácii /vykĺbení/ nožičiek u detí, hlavne dojčiat. Do praxe sa dostali tie najjednoduchšie doteraz známe ako Poštolkove nohavičky. Za tieto mu bol udelený svetový patent v roku 1964. Ich zavedením do praxe v rámci celého Československa sa zabránilo niekoľko tisíc luxáciám u detí, čím sa predišlo ich invalidite v neskoršom veku.

Okrem tohto patentu mu bol udelený Československý patent za rovnač vbočených palcov na nohách a uznaných vyše 30 zlepšovacích návrhov za iné zdravotnícke pomôcky a postupov pri liečení ortopedických chorôb.

V roku 1983 mu bol za rôzne aktivity v rámci ortopédie udelený čestný titul Zaslúžilý lekár.

Dlhé roky bol aj hlavným ortopédom pre mesto Bratislavu, neskôr aj súdnym znalcom v oblasti ortopédie.

Okrem týchto aktivít sa venoval aj iným činnostiam, za ktoré bol ocenený rôznymi oceneniami, medzi inými aj:

Zaslúžilí vynálezca s právom nosiť zlatý odznak v r. 1977

Rôzne vyznamenania za prácu v ROH až po zlatý odznak ROH v roku 1977

Diplom za dlhoročnú prácu na úseku lekárskej starostlivosti v hokejovom oddiely Spartaku BEZ v Bratislave v roku 1977

Čestný zlatý odznak spolku invalidov v roku 1981

Diplom k 30. Výročiu založenia Ústavu zdravotnej výchovy v Bratislave v roku 1982

Diplom Zväzu ľadového hokeja SÚV ČZSTV za zásluhy o rozvoj Ľadového hokeja v Bratislave v roku 1986

Zlatú medailu za zásluhy od Slovenskej lekárskej spoločnosti v roku 1987.

Tieto ocenenia síce hovoria o mnohostrannej práci MUDr. Ivana Poštolku, ale veľmi výstižne jeho aktivity a výnimočnosť vystihla jeho dlhoročná spolupracovníčka v liečbe detských vykĺbení ,primárka MUDr. Mária Huttová v časopise Detskom lekári 2/1997 v príležitosti jeho nedožitých narodení, kde okrem iného konštatuje:

Len ten, kto mal možnosť dlhšie spolupracovať s Dr. Poštolkom, vie náležite oceniť jeho široký rozhľad a geniálnu jednoduchosť riešenia ortopedických ochorení. Osud mu doprial mnohé uznania v podobe vyznamenaní, diplomov a medailí. Zo všetkých ocenení si najviac považoval úsmevy vyliečených detí a ich rodičov. Bol energický, vytrvalý, priateľský a predovšetkým skromný odborník. Všetci, ktorí sme ho poznali, sme si vážili jeho charakter, ľudskosť a šľachetnosť. Sme mu vďační za všetko, čo pre dobro našich slovenských detí vykonal.