1942 – 1946 Gymnázium v Dolnom Kubíne
1946 – 1950 PF Slovenskej univerzity (neskôr Univerzita Komenského) v Bratislave
Štúdijné pobyty: Francúzsko – Grenobl, Sorbonna (1962 – 1963)

Profesionálna kariéra

Po skončení štúdia pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Najprv ako asistent, neskôr vedecký ašpirant, od roku 1956 docent a od roku 1964 profesor občianskeho a rodinného práva. V rokoch 1956 – 1957 bol prodekanom fakulty, v rokoch 1957 – 1958 dekanom a v rokoch 1958 – 1961 prorektorom UK.

Ako perspektívny odborník bol v roku 1962 vymenovaný za člena Medzinárodného súdneho dvora v Haagu, kde zotrval až do roku 1970.

Politická kariéra

1947 – 1990 – KSS ( 1969 - 1988 člen predsedníctva ÚV KSS)
1963 – 1988 – poslanec SNR
1963 – 1969 – povereník SNR pre spravodlivosť
1968 – 1988 – podpredseda vlády ČSSR
1969 – 1969 – predseda FZ ČSSR(január – apríl)
1969 – 1988 – predseda vlády Slovenskej socialistickej republiky
1989 – 1990 – veľvyslanec ČSSR vo Francúzsku

Peter Colotka patril k relatívne umierneným politikom „obdobia normalizácie“. Bol k stúpencom Alexandra Dubčeka, neskôr v čase normalizácie G. Husáka. Bol presvedčený, že je reprezentantom toho krídla komunistov, ktoré je pre Slovensko užitočnejšie, než konzervatívny a ultradogmatický prúd. Dlhoročná pedagogická a vedecká činnosť na ňom zanechali stopy. Mal bližšie k inteligencii, vedel pomôcť aj tým, ktorí sa netešili priazni „normalizačného prúdu“. Bol členom tzv. barnabitskej komisie, ktorá preverovala prípad „slovenských buržoáznych nacionalistov“. Zasadzoval sa aj za väčšiu samostatnosť súdnictva od komunistickej strany. Kreslo slovenského premiéra prebral po Štefanovi Sádovskom 4.5.1969. Na čele slovenskej vlády zotrval až neuveriteľných 19 rokov, 5 mesiacov, 1 týždeň a 1 deň! Slovensko v čase, keď bol Colotka premiérom, napriek extenzívnemu charakteru vývoja a celkovému vedecko – technickému zaostávaniu ČSSR za vyspelým svetom, výrazne pokročilo v ekonomickej, sociálnej a kultúrnej sfére a priblížilo sa k vyspelejším českým krajinám. Začali sa realizovať viaceré významné projekty v priemysle, energetike, poľnohospodárstve, bytovej výstavbe, školstve, kultúre a v športe, ktoré utvárajú tvar Slovenska aj dnes. Na miernejšej normalizácii na Slovensku ako v Česku nesie zásluhy aj Peter Colotka. Za jeho vlády bola vytvorená samostatná katolícka cirkevná provincia. Okupáciu v roku 1968 odmietol ako aj zásah proti pokojnému zhromaždeniu v marci 1988 v Bratislave. Nesúhlasil s výmenami na dôležitých postoch v druhej polovici 80-tych rokov a s novými ľuďmi dochádzalo k zhode a spolupráci len veľmi ťažko. Preto 12.10.1988 rezignoval na post predsedu vlády SSR (v tom čase už viedol 5. vládny kabinet). Okrem toho rezignoval na funkcie v ÚV KSČ, ÚV KSS a vo federálnej vláde. Od januára 1989 ešte na rok reprezentoval ČSSR ako veľvyslanec vo Francúzsku. Tu ho zastihol aj pád režimu v novembri 1989. Po novom roku ho z Paríža odvolali. Nové vedenie KSČ v záujme zachovania imidžu odvolalo viacerých významných funkcionárov, medzi nimi aj P. Colotku. Po roku 1989 boli snahy bývalého komunistického premiéra odsúdiť za zneužívanie právomocí verejného činiteľa, spreneveru a za krádež. Peter Colotka súd vyhral a bol zbavený obžaloby. V súčasnosti žije ako dôchodca v Bratislave.

Je pochopiteľné, že Colotka nesie na sebe znamenie politika normalizácie a jej dôsledkov; napokon skotočnosť, že celé toto obdobie prežil na najvyšších postoch, hovorí už sama za seba.

Ocenenia

Čestný doktorát Jagelovskej univerzity v Krakove