Vyrastal v Haniske pri Košiciach, „v harmonickom prostredí poézie, viery a chudoby“.
Už ako mladý gymnazista stál roku 1944 zoči-voči smrti, keď maďarskí fašisti-Nyilasi popravovali zbehov a údajných partizánov v okupovaných Košiciach. Vychovaný láskou k ľuďom a rodnému kraju, no uvedomujúc si, čo sa stane z človeka bez pokory voči Bohu, fascinovaný Evanjeliom a starozákonnými prorokmi a poučený biedou sveta; nastúpil na teologické štúdiá v Košiciach a v Bratislave.
V roku 1950 ho internovali do vojenských táborov nútených prác - PTP. Podľa jeho slov to bola "čierna Sorbona, univerzita, kde bol výkvet inteligencie a charakterných ľudí celého Československa".
Vrátil sa v roku 1954 ako politicky nespoľahlivý. Pracoval v rôznych podnikoch. Naposledy ako korektor vo Východoslovenských tlačiarňach v Košiciach.
Roku 1969 bol tajne vysvätený na kňaza Gréckokatolíckej cirkvi. Dvadsať rokov pripravoval v katakombálnej cirkvi adeptov na kňažstvo.
Roku 1990 bol pri zakladaní Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty UPJŠ v Prešove, kde aj prednášal a bol jej prodekanom a vedúcim dogmaticko-morálnej katedry.
V roku 1992 mu Svätý otec Ján Pavol II. udelil hodnosť Monsignor.
Jozef Tóth prináša vo svojom diele do slovenskej, i svetovej literatúry nebývalé hodnoty. Tisíc strán jeho básní a próz dokonca tvorí jeden z nosných pilierov vzdoru slovenskej literatúry, na povrchu tak ťažko odolávajúcej oficiálnej doktríne socialistického realizmu a dopúšťajúcej sa nielen ústupu od univerzálnych mravných kritérií, ale aj umeleckého schematizmu.
Jozef Tóth počas celého tvorivého života, počnúc veršami z päťdesiatych rokov, ktoré sa nám dochovali a Žalmami na rozhraní tisícročí, vydanými v košickom vydavateľstve Verbum roku 2000, nateraz končiac, ale aj všetkým tým, čo hlása a robí, zápasí o rozrúšanú integritu človeka a pripomína základný zmysel a povahu ľudského bytia. Ako to uvádza aj v knihe človek Jób hovorí s diablom: „Všetko živé sa obracia k Slnku, ani najdlhšie noci to neprekazia. Diabol je kôň, ktorý nás ťahá síce opačným smerom, ale do toho istého mesta. Lebo iných miest niet."
Jeho básnické dielo exceluje v Žalmoch na rozhraní tisícročí, ktoré sú modlitbou aj pozvaním ľudstva na mravný život, v ktorom nám je Jozef Tóth každým svojím skutkom príkladom.
|