Po skončení štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave veľmi krátku dobu pracoval ako asistent na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Po absolvovaní vojenskej základnej služby sa stal právnym čakateľom a neskôr vyšetrovateľom Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove. Odtiaľ bol premiestnený na Hlavnú vojenskú prokuratúru do Prahy, kde prešiel postupne viacerými funkciami.
V roku 1989 mu vedecká rada Univerzity Karlovej udelila hodnosť kandidáta právnych vied v odbore trestného práva.
V októbri 1990 bol ustanovený do funkcie zástupcu hlavného vojenského prokurátora ČSFR, ktorú zastával až do zániku ČSFR, kedy bol na vlastnú žiadosť premiestnený na Vojenskú obvodnú prokuratúru Bratislava.
Po vzniku Hlavnej vojenskej prokuratúry Slovenskej republiky bol ustanovený do funkcie náčelníka oddelenia, neskôr riaditeľa odboru prokurátorského dozoru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky - Hlavnej vojenskej prokuratúry.
V decembri 1994 bol Michal Vaľo ustanovený do funkcie námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

Následne bol 25.1.1995 hlasmi 79 poslancov navrhnutý na vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora, do ktorej ho prezident dňom 31. januára 1995 vymenoval.
Počas jeho obdobia sa na generálnej prokuratúre riešili viaceré známe kauzy, ako napr. kauza Triptich alebo zavlečenie M. Kováča ml. do cudziny.
Činnosť Generálnej prokuratúry bola vnímaná v tomto období pomerne kontroverzne.
Po nástupe novej vlády v roku 1998 boli snahy odvolať Michala Vaľa z funkcie, avšak v NR SR sa proti tomu postavili viacerí poslanci. Dňa 18.12.1998 sa sám vzdal funkcie. Michal Vaľo vykonával funkciu generálneho prokurátora 4 roky, od 31. januára 1995 do 31. januára 1999. Po nástupe nového generálneho prokurátora Milana Hanzela pracoval Michal Vaľo ešte rok ako prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, potom sa vzdal aj funkcie prokurátora a odišiel do advokácie.
V roku 2012 dostal M. Vaľo ponuku opäť sa vrátiť na Generálnu prokuratúru SR.

Je držiteľom negatívneho lustračného osvedčenia, ktoré mu bolo vydané ministrom vnútra ČSFR dňa 7. 4. 1992.

tvorba

Je autorom mnohých odborných článkov a publikácii a spoluautorom učebnice trestného práva. Vo vojenskej prokuratúre mal povesť odborne vysoko erudovaného, pracovitého a zásadového pracovníka, ktorý je veľmi náročný na iných i na seba.