Od roku 1935 vyrastal Ján Smolec v Pohronskej Polhore. Vyučil sa a pracoval vo firme Baťa.
V rokoch 1956 – 1969 bol redaktorom Smeny. Po nútenom odchode z redakcie pracoval na viacerých miestach.
V rokoch 1980 – 1982 postgraduálne študoval na Vysokej škole ekonomickej hospodársku propagáciu. Ján Smolec sa po novembri 1989 stal riaditeľom vydavateľstva Tatrapress a vytvoril v ňom edíciu Svedectvá. Začali v nej vychádzať knižky o utajovaných slovenských osobnostiach a období, ktoré malo navždy zostať pred verejnosťou tabu.
Po novembri 1989 člen Slovenského zväzu novinárov, ktorý sa neskôr zmenil na Syndikát slovenských novinárov. Avšak nebol spokojný s tým, že vedenie syndikátu vôbec neprejavovalo ani najmenší záujem o národné a emancipačné záujmy Slovenska. Preto spolu s R. Kaliským, D. Slobodníkom, D. Machalom, J. Fekom, P. Štrelingerom, G. Zelenanyom a mnohými ďalšími založili klub novinárov Za pravdivý obraz Slovenska. Neskôr sa klub stal základom novej novinárskej organizácie – Združenia slovenských novinárov.
V roku 1992 bol zvolený za poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia za HZDS. Ako poslanec zahlasoval spolu so 45 slovenskými poslancami Snemovne národov a 30 poslancami slovenskej časti Snemovne ľudu 25.11.1992 za ústavné rozdelenie Československa, ktorým si zároveň dobrovoľne skrátili svoj mandát o 3,5 roka a s tým všetky výhody poslanca a mnohí aj zamestnanie. Po vzniku SR v roku 1993 opäť novinárom. Až do roku 1996 bol šéfredaktorom denníku Slovenská republika, ktorý bol v tom čase jedným z najpredávanejších na slovenskom trhu.
V roku 1994 bol zvolený za poslanca NR SR za HZDS a stal sa členom Výboru NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti.
V roku 1996 sa jeho meno spomínalo v súvislosti s funkciou veľvyslanca v Taliansku.
V parlamentných voľbách v roku 1998 kandidoval opäť za HZDS, no z 81. miesta na kandidátke sa do NR SR už neprebojoval.

Ocenenia

Ján Smolec napísal nespočetne veľa článkov, reportáží. Fučíkova cena za socializmu málokedy putovala na Slovensko. Dostal ju za reportáž o živote

tvorba

Autor mnohých novinových reportáží, fejtónov a úvah. Editoroval knihu spomienok A. Rašlu a E. Žabkayho Proces s dr. J. Tisom, V. Plevzu Vzostupy a pády (Gustáv Husák prehovoril). Spoluautor knihy Horúce témy (1991),trojdielnej publikácie Zamlčaná pravda, autor knihy (Ne)zazubadlený reportér (2008).