Po skončení štúdia v Banskej Štiavnici začal Milan Sečánsky pracovať na Okresnom národnom výbore v Topoľčanoch. Po ukončení vysokoškolského štúdia externou formou a vylúčení z KSČ v roku 1968 pracoval od novembra 1969 na Strednej ekonomickej škole v Topoľčanoch ako profesor práva a hospodárskej korešpondencie.
V roku 1989 bol zvolený za tajomníka Západoslovenského krajského Národného výboru. V prvých slobodných voľbách do SNR kandidoval Milan Sečánsky za hnutie VPN v Západoslovenskom volebnom obvode a bol zvolený za poslanca (získal 7 363 preferenčných hlasov).
Na ustanovujúcej schôdzi SNR bol 26. júna 1990 98 hlasmi zvolený za predsedu Ústavnoprávneho výboru a člena predsedníctva SNR.
Počas krízy vo VPN sa postavil na stranu vznikajúcej platformy VPN-ZDS, z ktorej sa vytvorilo HZDS. 23. 4. 1991 odvolalo Predsedníctvo SNR V. Mečiara z funkcie predsedu vlády SR. M. Sečánsky bol jedným zo šiestich poslancov, ktorí hlasovali proti odvolaniu.
Následne spolu s 18 poslancami vytvára M. Sečánsky nový poslanecký klub HZDS, ktorý odchádza do opozície. Za poslanca je zvolený aj vo voľbách do SNR v júni 1992 už ako kandidát HZDS v Západoslovenskom volebnom obvode (získal 60 200 preferenčných hlasov). Tak ako aj pred dvoma rokmi je zvolený za predsedu Ústavnoprávneho výboru SNR výraznou väčšinou poslancov (126) a z toho titulu sa stáva aj členom Predsedníctva SNR.
V tomto období podporil viaceré významné dokumenty, ktoré sa výrazne zapísali do moderných dejín Slovenska ako Deklarácia zvrchovanosti (17.7.1992) alebo Ústava SR (1.9.1992), na príprave ktorej sa aj on osobne podieľal.
Počas voľby prezidenta SR bol predsedom volebnej komisie, ktorá dohliadala na jej priebeh. V predčasných parlamentných voľbách na jeseň 1994 je po tretíkrát zvolený za poslanca (opäť kandidát HZDS vo Volebnom obvode Západné Slovensko, získal 38 079 preferenčných hlasov). Stal sa podpredsedom Ústavnoprávneho výboru NR SR (vo funkcii predsedu výboru ho vystriedali V. Tkáč a neskôr P. Brňák).
V roku 1996 bol spoluautorom zákona o Rokovacom poriadku NR SR, podľa ktorého sa parlament riadi dodnes. V roku 1995 ako jediný z poslaneckého klubu HZDS nezdvihol ruku za uznesenie o vyslovení nedôvery prezidentovi SR M. Kováčovi, no v decembri 1996 podporil vylúčenie poslanca F. Gauliedera z parlamentu. V apríli 1998 sa stal Milan Sečánsky prezidentským kandidátom HZDS v NR SR, keďže v tej dobe sa prezident volil v parlamente. V prvom skrutíniu už tretieho kola voľby prezidenta (v prvých dvoch kolách nebol nikto zvolený), ktoré sa konalo 16.4.1998 získal 59 hlasov. V druhom skrutíniu taktiež nezískal potrebnú trojpätinovú väčšinu, keďže ho nepodporila ani celá vládna koalícia (získal 72 hlasov). V septembrových parlamentných voľbách v roku 1998 už nekandidoval a viac sa politicky neangažoval.
Ocenenia
Milan Sečánsky bol v roku 1998 zastupujúcim prezidentom vyznamenaný Radom Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik Slovenskej republiky.
Stav
ženatý, dve deti
Jazykové znalosti
čiastočne nemecky, rusky
|